Členské štáty vyzvali Medzinárodný menový fond (MMF), aby na seba zobral väčšiu právomoc v dohľade nad politikou hospodárskych mocností. Ale vyriešiť vážne rozpory, ktoré by mohli vyústiť v menovú vojnu, sa finančným lídrom na zasadnutí MMF a Svetovej banky nepodarilo.
Výkonný riaditeľ MMF Dominique Strauss- -Kahn očakáva, že dohoda o posilnení hlasovacích práv nastupujúcich trhových ekonomík vznikne do niekoľkých týždňov ešte pred tým, ako sa budúci mesiac v juhokórejskom Soule stretnú predstavitelia skupiny krajín G20.
V komuniké víkendového zasadnutia MMF a skupiny najvyspelejších krajín G7 inštitúcia konštatuje, že „silnejší a vyvážený dohľad s cieľom odhaliť slabé miesta vo veľkých rozvinutých ekonomikách je prioritou“. Dokument ďalej vyzýva na „posilnenie roly a efektivity (MMF) ako globálnej inštitúcie makro-finančného dohľadu a politickej spolupráce“. D. Strauss-Kahn vystúpil s návrhom, aby fond systematicky vyhodnocoval podmienky v piatich najväčších svetových ekonomikách – USA, Japonska, Číny, 16-člennej eurózony a Veľkej Británie – s cieľom posúdiť dôsledky ich domácich hospodárskych politík na globálnu ekonomiku. Schôdzka vo Washingtone sa venovala aj téme nestabilných výmenných kurzov, v tejto otázke však predstavitelia zúčastnených krajín nedosiahli konkrétnu dohodu. Predstavitelia nových trhových ekonomík označujú za hlavný zdroj nerovnováh v globálnej ekonomike pomalé tempo hospodárskeho rastu v USA, čo spolu s oslabovaním dolára vedie k nerovnováham na rozvíjajúcich sa trhoch. Zo strany USA zaznievajú výhrady na adresu Číny, najmä v súvislosti s obrovským prebytkom bežného účtu a podhodnotenou menou, čo údajne spôsobuje pokles dolára a vedie k obavám zo vzniku „menovej vojny“. Minister financií USA Timothy Geithner zdôraznil, že pokiaľ rozvíjajúce sa trhové ekonomiky chcú posilniť svoj vplyv v MMF, musia uvoľniť kontrolu svojich menových kurzov.
