Mliekari by mali kričať aj sami na seba

V Paríži však ich francúzski kolegovia zablokovali cesty zhlukmi traktorov. A v Bruseli šesťtisíc nahnevaných chovateľov kráv z celej únie zapaľovalo horiace pneumatiky i kopy hnoja a policajných ťažkoodencov obhadzovalo vajíčkami. Kríza s mliekom, ktorú vyvolali jeho prebytky a následný pád cien, môže v krajinách spoločenstva znamenať rozpredávanie či vybíjanie státisícov kráv i rušenie desiatok tisíc pracovných miest.

Riešenia navrhujú farmári i politici. Ide však skôr o predlžovanie agónie. Treba otvorene povedať, že hoci v Bruseli bok po boku tvrdo protestovali farmári z celej únie, do krízy sa vohnali sami. Najmä bojom o to, kto z nich si na úkor iného ukrojí väčší kus európskeho biznisu s mliekom. Tento súboj navyše deformuje nerovnaké dotovanie, v ktorom nemá slovenský či maďarský chovateľ od svojej vlády rovnako veľké záchranné rebríky ako kolegovia z bohatších západoeurópskych krajín.

Keď sa kazí to najcennejšie

Poľnohospodári v Bruseli protestujú často, ale takto agresívnych ich centrála únie naposledy zažila len pri rozhorení krízy z choroby šialených kráv. Lebo práve v mliečnom svetovom biznise má EÚ najsilnejšiu pozíciu. Z globálnej produkcie olejnín kryjú krajiny únie osem percent, z obilia jedenásť percent a z mäsa šestnásť percent. Ale mlieka vyrobia takmer štvrtinu celosvetovej produkcie.

Aj pre slovenských farmárov je mlieko druhou najpodstatnejšou komoditou hneď po obilí, keď vytvára až šestinu ich tržieb. Na tunajších farmách a v mliekarňach dáva prácu takmer 15-tisíc ľuďom. Mliekarne sú navyše najsilnejším sektorom domáceho potravinárstva.

Biela devíza európskych farmárov sa začala rútiť do problémov pred niekoľkými rokmi, keď únia vyhlásila, že od apríla roka 2015 zruší národné produkčné kvóty na mlieko. Tie obmedzovali jeho výrobu v členských krajinách vyše tri desaťročia. Dlhodobo viac dotovaní západoeurópski farmári ihneď rozbehli nákup nových, produktívnejších dojníc a tým spustili boj o ukrajovanie mliečnych pozícií v európskej konkurencii.

Už predvlani vzrástla produkcia mlieka v únii o 1,2 percenta. A vlani až o 4,3 percenta na vyše 158 miliónov ton. Naopak, slovenská produkcia mlieka za posledné dva roky klesla o jedno percento na 921-tisíc ton. Celkovo sa tak za ostatné dva roky zdvihla výroba mlieka v únii o vyše deväť jeho celoslovenských produkcií.

Nemeckí, francúzski či holandskí farmári takto nakopli mliečnu silu starého kontinentu napriek tomu, že podľa vedenia Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) európska spotreba mlieka dlhodobo stagnuje a celosvetová spotreba nerastie rýchlejšie ako o dve percentá ročne.

Prebytky na trhu ešte viac zvýraznilo ruské embargo na dovoz európskych potravín z vlaňajšieho leta. EÚ napríklad donedávna vyvážala do Ruska syry za 1,7 miliardy eur ročne. Teda tri celoslovenské produkcie všetkých mliečnych výrobkov. Aj Čína už kupuje z Európy menej mlieka. Má ho plné sklady z predchádzajúcich prestrelených nákupov.

Na Slovensku prebytky mlieka stenčovali stavy dojníc. Za posledné dva roky