V apríli uplynie rok od smrti Miroslava Tichého (1926 – 2011), v súčasnosti medzinárodne najvystavovanejšieho českého fotografa, ktorého ešte pred pár rokmi takmer nikto nepoznal. Neexistoval ani pre české dejiny fotografie. V súčasnosti na jeho výstavy čakajú najprestížnejšie galérie a múzeá sveta. Od roku 1930 žil v Kyjove na južnej Morave. Po vojne študoval na pražskej AVU v ateliéri maľby. V rokoch 1960 až 1985 nafotografoval tisíce záberov väčšinou kyjovských dievčat a žien. V Kyjove bol považovaný za blázna a voyeura. Až do svojej smrti žil sám v špine a chudobe, hoci ceny jeho fotografií sa pohybovali ku koncu jeho života v sumách okolo 10-tisíc eur. Fotografoval výhradne na vlastnoručne skonštruované fotoaparáty, ktoré sú samy osebe raritou. Vyrábal ich z odpadových rúr, kartónu, sklíčok zo starých okuliarov, plechoviek. Zásluhu na tom, že Tichého fotografie doslova nezhnili v jeho domčeku, má Roman Buxbaum, ktorý sa s M. Tichým poznal od detstva a 25 rokov dokumentoval jeho dielo. Dnes sa o túto pozostalosť stará nadácia Tichý oceán. Teoretici fotografie sa dodnes nedokážu zhodnúť na tom, či ide o skutočný objav originálneho diela, alebo len dokonalo zvládnutú kurátorskú manipuláciu, ktorá je založená na priam neskutočnom životnom príbehu. Nesporným faktom však ostáva príťažlivosť Tichého fotografií vo všetkej ich autentickosti a nedokonalosti, ako aj fascinujúci, čistý, romantický príbeh umelca posadnutého tvorbou bez akejkoľvek akceptácie, satisfakcie alebo ocenenia okolím. To, či českí teoretici fotografie nakoniec uznajú kvalitu Tichého fotografií, ukáže až čas. Pri rozhodovaní si zatiaľ môžu vypočuť skladby od Nicka Cavea alebo Michaela Nymana, ktorí ich z obdivu k tvorbe Miroslava Tichého zložili.
