Miroslav Očenáš: Život si zbytočne komplikujeme

Ako sa snažíte zladiť svoj pracovný život, aby netrpel ten osobný?

Je to boj, recept na to nemám. Čas je vzácny a jeho dobré využitie ešte viac. Za základ považujem svoju rodinu, keď je tá v pohode, v práci je to tiež v poriadku. Máme tri deti, ktoré zapájame do podnikania. Chceme, aby vnímali súvislosti života, zarábania peňazí, ceny práce a vynaloženého času. Odpor je veľký, kto by chcel manuálne pracovať za „pár eur“, keď youtuber vraj dnes zarobí milióny... Mne stačí, ak budú poctiví a pracovití.

Deti sa nesnažím ochrániť pred prácou a stresom, chcem, aby videli, ako sa peniaze zarábajú, a že to, čo majú, neprišlo samo od seba. Zdroj: Archív Miroslava Očenáša

Ako vyzerá vaša nedeľa, ak nejdete do práce?

Máme spoločné raňajky a takú pyžamovú rodinnú idylku, potom ešte stihneme ísť na svätú omšu do kostola a slávnostnejší obed. Každý má svoju úlohu. Najstarší člen si naberá jedlo ako prvý, pričom deti sa učia rešpektovať autoritu. Po čase vidíme, že je to pre ne užitočné, vedia, že nie sú stredobodom vesmíru.

Kto je šéfom financií v rodine?

Chvalabohu moja manželka, je v tom skvelá. Je to pre mňa úľava. Vieme sa dobre dohodnúť. Ja riešim technickejšie veci, ona operatívu.

Rada, ktorá vám v živote najviac pomohla?

Bez druhých ľudí nič nezmôžem, potrebujem robiť veci spolu s ostatnými a tímovo. Americké filmy, kde hrdina zachráni celý svet, sú opakom skutočného života. Potrebujeme spoločenstvo ľudí – tím, nie individualistov a egoistov, ktorí majú odpoveď vždy a na všetko. Ak tí egoisti sú ešte aj géniovia, je to úplná katastrofa, aj pre nich, aj pre ostatných. Všade naokolo sa nám prezentuje, že „prežijú“ len najsilnejší jedinci. Myslíte, že väčšina by chcela žiť s takýmto človekom? Ja určite nie. Prax je iná: prežijú ľudia, ktorí majú najviac vzťahov a väzieb s ostatnými, nie tí najsilnejší.

Čo vás chráni pred vyhorením z práce?

Práca ma stále baví a inšpiruje. Asi vo všeobecnosti platí, aby človek mal aj iné aktivity okrem práce. Malo by to pomôcť. Ja som typ, že sa tak ľahko nevzdávam, niekedy mám pocit, že aj vyhorenie by som prevalcoval. Mám rád kvalitné umenie, šport a určite rodina je veľkou oporou, a keď niečo prestáva fungovať, tak aj signál, že to nejde dobrým smerom. Umenie mi pomáha pozerať na veci inak a žasnúť, že človek vie vytvoriť také veci. Je to pravý opak dnešnej spoločnosti, ktorá je povrchná a za hodnotu považuje veci, ktoré nie sú toho hodné.

Čím ste posadnutý najviac, ale nie ste na to hrdý?

V niektorých veciach som perfekcionista, ak sa nedarí, vnútorne ma to trápi. Viac by určite vedela povedať moja manželka, nebol by som objektívny. Najťažšie je byť spokojný s tým, čo mám, a pritom nezaspať na vavrínoch. Slovensko je top miestom na život. Snažím sa byť skromnejší v tom, čo robím, a vďačnejší za to, čo mám. Podľa mňa platí, že šťastie a pocit uspokojenia by sme mali hľadať v bežných dennodenných aktivitách, sú to drobné čriepky, ktoré nás môžu robiť šťastnejšími. Život je predsa jednoduchý, len si ho radi komplikujeme.

Akú prioritu vo vzdelávaní by ste si dali spätne, ak by ste mali zasa 18 rokov a boli v škole?

Podnikať som začal súbežne s denným štúdiom. Vedel som sa zamerať na potrebné veci a nával práce bol pre mňa prevenciou pred mladíckymi nástrahami. Vzdelanie je pevný základ, na ktorom staviam. Nie je dôležité, koľko času niečomu venujete, ale aký to prinesie výsledok.