Miroslav Hlivák: Štátnym nákupom chýba odbornosť. Venovať sa im môže ktokoľvek

Komplexnú novelu zákona o verejnom obstarávaní už približne rok píšu aj experti Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), ktorí majú k problematike verejných nákupov najbližšie. Okrem často skloňovanej dĺžky trvania procesu v nej riešia ďalšie nedostatky ako profesionalizáciu nákupcov, zvýšenie nezávislosti či postihovanie nekalých praktík. Návrh vzniká v širokej diskusii, pretože práve otvorená komunikácia je kľúčom k úspechu, hovorí v rozhovore pre týždenník TREND predseda ÚVO Miroslav Hlivák.

V rozhovore sa dočítate:

• Ako vznikala novela zákona o verejnom obstarávaní z dielne ÚVO
• V čom sa po voľbách zmenila komunikácia predsedu ÚVO s vládou
• Kto a za akých podmienok by mal pripravovať verejné obstarávania
• Kde najčastejšie viaznu štátne nákupy a ako to možno zmeniť
• Ako vníma, že vládna novela vznikla poza jeho chrbát

Prečo je zmena v pravidlách verejného obstarávania potrebná práve teraz?

V súčasnosti sa ÚVO a systém prerozdeľovania verejných financií na Slovensku nachádza na križovatke. Veľa sa diskutuje o tom, akým spôsobom má byť systém nastavený a s tým súvisí aj úprava legislatívneho prostredia. Vláda pripravuje plán obnovy a definuje priority, či už ide o vedu, zdravotníctvo, infraštruktúru, zelenú ekonomiku. Musíme si uvedomiť, že priority možno naplniť len ak sa bude s verejnými zdrojmi nakladať poctivo. Úrad, ako nezávislý kontrolný orgán, už od minulého roka pripravuje balík legislatívnych opatrní, ktorými chce reagovať na tieto výzvy.

Ako by ste v skratke predstavili reformu ktorú pripravujete?

Základné zmeny chceme budovať na štyroch pilieroch. V prvom rade chceme posilniť nezávislosť ÚVO ako kontrolnej inštitúcie. Druhý pilier sa týka profesionalizácie verejného obstarávania. V súčasnosti ho totiž môže na Slovensku robiť každý. Chceme podporovať centralizáciu nákupov, príležitostné verejné obstarávanie a zadefinovať kategóriu odborných garantov. Tretí balík opatrení sa týka zjednodušenia a zrýchlenia procesov a štvrtý nekalých praktík. Pre mňa je dôležité, aby sme všetky tieto oblasti mali v súlade s európskym právom.

Dnes vidíte v tom súlade rezervy?

Aj za tie posledné tri roky sme sa v niektorých kľúčových momentoch museli obrátiť na Európsku komisiu, pretože názor niektorých politických predstaviteľov bol zjavne iný, ako bol názor úradu. Museli sme si vyžiadať potvrdenie toho nášho právneho názoru. Pripravujeme sa na nové programové obdobie, prídu aj peniaze v kontexte plánu obnovy. Je dôležité, aby sme na tieto výzvy reagovali systémovými odbornými opatreniami, ktoré budú v súlade s európskym právom.

Aký postup ste zvolili pri tvorbe navrhovanej legislatívy?

Nechcem tvoriť legislatívu za zatvorenými dverami, ale v otvorenej komunikácii. To je podľa mňa kľúč k úspechu. Od nástupu do funkcie som zaviedol novú kultúru legislatívneho procesu a dávno pred medzirezortným pripomienkovým konaním diskutujem s partnermi. Či je to samospráva, SK8, Únia miest, ZMOS, či sú to podnikatelia, iniciatíva Rule of Law, zástupcovia tretieho sektora, akademická obec, gestorský výbor Národnej rady a v neposlednom rade novinári. Tému posilnenia nezávislosti úradu sme vypracovali v spolupráci s inštitútom INEKO. Profesionalizáciu pripravujeme s Paulom Maginom, odborníkom z OECD. Pre oblasť postihovania nekalých praktík som vytvoril pracovnú skupinu, v ktorej sú pán profesor Čentéš z generálnej prokuratúry, pani profesorka Kurilovská, rektorka policajnej akadémie, pán docent Burda ako dekan právnickej fakulty a pán profesor Potásch z Paneurópskej vysokej školy.

Šéfa nemá vyberať vláda

V čom spočíva posilnenie nezávislosti úradu?

Pozreli sme sa na to z hľadiska celkového delenia moci. ÚVO má pôsobiť ako nezávislý úrad, ktorý kontroluje vládu a jednotlivé ministerstvá. V súčasnosti je proces výberu predsedu úradu nastavený tak, že vláda vyberie kandidáta a zvolí ho národná rada. Zdá sa nám primeranejšie z hľadiska rozloženia bŕzd a protiváh, aby výberové konanie mala na starosti národná rada a gestorský výbor a rozhodujúce slovo mal prezident. V rámci nezávislosti sme vypracovali aj návrh zákona na verejnú politiku otvorenej komunikácie. Ide o stanovenie zákonných pravidiel komunikácie štátu s občanmi, netreba vynakladať dodatočné verejné zdroje, stačí premietnuť základný rámec tejto činnosti do zákona. Je to systémové riešenie pre efektívnu komunikáciu štátu s občanmi.

Zdroj: MATEJ KALINA

Mal by sa podľa vás zmeniť aj spôsob voľby členov Rady ÚVO?

Samozrejme, aj to je kľúčové. Rada je odvolací orgán, ktorý dáva bodku za rozhodnutiami úradu. Preto sme v návrhu zákona pripravili kreovanie rady, ako aj náležitosti pre výkon členov rady, aby bol krytý verejný záujem. Povinnosťou členov rady by bolo otvorene komunikovať, ako hlasovali a prečo taký právny názor zastávajú, museli by predkladať majetkové priznanie, tak ako verejní funkcionári. Odbornosť by sme posilnili aj tým, že členom rady by sa po novom mohol stať aj expert zo zahraničia.

Ako vnímate stav, v ktorom sa rada nachádza v súčasnosti?

Stav na rade je, že tam máme niekoľko nerozhodnutých prípadov a ja ako šéf rady mám diametrálne odlišný právny názor od kolegov, externých členov menovaných minulou vládou. Pokiaľ ide o jednotlivých členov, možno sa vyjadrím k dvom členkám, pani Hečkovej a pani Komorníkovej. Boli medializované informácie (o údajnom konflikte záujmov, pozn. red.) a výzva nadácie Zastavme korupciu na ich odstúpenie. Ja som ich vyzval, aby sa vyjadrili k týmto informáciám a aby zvážili zákonnú možnosť dobrovoľne z funkcie odísť.

Dostali ste od nich vysvetlenie? Pretože doposiaľ sa svojej funkcie v rade ÚVO nevzdali.

Správne ste pomenovali ten stav. Sú stále členkami rady.

Do rady boli tento mesiac novou vládou vymenovaní dvaja noví členovia. Jeden však naďalej do plného počtu chýba. Mal by ním byť váš druhý podpredseda. Máte problém obsadiť túto funkciu?

Ohľadom pozície podpredsedu som viedol niekoľko rokovaní s ľuďmi, ktorí by boli prínosom pre úrad a ktorí by sa stotožnili s filozofiou, s akou ho vediem. Ich rozhodnutie však ovplyvňuje mnoho faktorov. Úradu bola odobratá tvorba legislatívy. Zároveň na úrade pána podpredsedu vlády Holého, vznikla novela zákona o verejnom obstarávaní bez zapojenia úradu. Úprimne teda poviem, že neviem, čo úrad čaká. A to samozrejme vplýva aj na rozhodnutie mnou oslovených kandidátov.

Ako vplýva absencia členov rady na jej činnosť?

Sú prípad, kde sme sa s doterajšími členmi rady nevedeli zhodnúť na hlasovaní. Tých prípadov je niekoľko. Či je to konanie o odvolaniach z hľadiska neoprávneného použitia tzv. telekomunikačnej výnimky, alebo sú to nákupy Správy štátnych a hmotných rezerv, ktoré sú aj vyšetrované orgánmi činnými v trestnom konaní a ďalšie. Predpokladám, že teraz po dovolení nových členov sa ak téme hlasovania o týchto prípadoch vrátime.

Odbornosť a zodpovednosť

Ako druhý pilier spomínate profesionalizáciu. V čom je súčasný stav problematický?

Pri verejných nákupoch sme dospeli do stavu, keď im na Slovensku sa z hľadiska profesie môže venovať ktokoľvek z hľadiska nárokov na vzdelanie či prax. Súčasne na Slovensku obstaráva každá obec, každé mesto, každý VÚC, máme niekoľko organizácií, ministerstiev a každý obstaráva samostatne. Európska komisia aj v oblasti verejného obstarávania pravidelne zverejňuje hodnotenia trimestra. Pre mňa osobne sú zrkadlom toho, či sme sa vydali na správnu cestu reformy. Komisia jednak chváli Slovensko a úrad, že sme sa vydali správnou cestou, no presne pomenúva deficity a jedným z nich je profesionalizácia. Vyzdvihla, že bol prijatý legislatívny zámer a súčasne opakuje, že potrebujeme ho dostať do legislatívnej podoby. Ak si vezmeme príklady zo zahraničia, či je to Francúzsko, Švédsko, tam majú iný koncept nákupov.

Aké zmeny navrhujete?

Prídeme s konceptom, aby si vláda zriadila centrálnu organizáciu, združila tam najlepších odborníkov na nákupy a cez túto organizáciu obstarávala. Môže zadefinovať čo považuje za strategické nákupy, či výstavbu nemocníc, dopravnú infraštruktúru, čokoľvek do čoho chce investovať vo svojom volebnom období. Vláda získala mandát od voličov a je to legitímne. Úrad tak bude mať jediného partnera na komunikáciu, čím skvalitníme súťaže, skrátime čas a uľahčíme kontrolu. V súčasnosti sa triešti odborný potenciál. To je prvá vec, ktorú chceme podporovať a to isté chceme pre samosprávu. Aby si zriadila centrálnu obstarávaciu organizáciu.

Chcete aby centrálne nákupy boli povinné?

Druhé čo chceme podporovať, je príležitostné verejné obstarávanie. Tí, ktorí nebudú chcieť obstarávať centrálne, by sa na základe dohody spojili a obstarali určité typy tovarov, služieb a prác. To je pre samosprávu ideálne.

Ako si predstavujete zvýšenie odbornosti nákupcov?