Ministri sa boja odborníkov vo vysokých kreslách. Slovensko je krajinou nominantov

Prax doterajších vlád ukazuje, že jedným zo znakov verejnej správy na Slovensku je vysoká miera jej politizácie. Výber vysokých úradníkov a vedúcich manažérov v štátnej správe a vo verejných podnikoch prebiehal viac na základe politickej príslušnosti než na základe kvalitatívnych predpokladov kandidátov.

Politizácia vedúcich postov pritom obmedzuje kvalitu riadenia a má negatívny vplyv na celkové vnímanie a dôveryhodnosť štátnej správy zo strany verejnosti. Analýzy ukazujú, že štátne firmy sú vo zvyšovaní transparentnosti málo proaktívne, pričom nielenže svoju otvorenosť nezvyšujú nad rámec zákona, ale v mnohých prípadoch ani v rozsahu, ktorý im už zavedené pravidlá nastavujú.

Väčší dôraz na odbornosť v porovnaní s politickou príslušnosťou pri výbere vrcholových manažérov podľa odborníkov môže priniesť viaceré benefity. Okrem zlepšenia dôveryhodnosti môže pomôcť zabezpečiť kontinuitu zavádzaných opatrení, uľahčiť kontrolu kvality, ako aj zvýšiť záujem uchádzačov o prácu pre štát a otvoriť tiež dvere k ich motivujúcejšiemu ohodnoteniu.

Politizácia je známy problém

Z aktuálnej Správy o Slovensku z dielne Európskej komisie (EK) vyplýva, že napriek reformnému úsiliu sa slovenská verejná správa vyznačuje v porovnaní s inými členskými krajinami podpriemernými výsledkami. Medzi zaznamenanými nedostatkami je riadenie ľudských zdrojov a zodpovednosť vrátane kontroly korupcie.

V inej správe Európska komisia porovnávala charakteristiky a výkon verejnej administratívy v 28 členských štátoch. Z citovaného expertného prieskumu, ktorý v roku 2015 vypracovala univerzita vo švédskom Göteborgu, vyplýva, že slovenské vládne inštitúcie majú druhú najvyššiu mieru stranícky motivovaného výkonu moci a zároveň najnižšiu mieru profesionalizácie. Spolu s Maďarskom, Bulharskom a ďalšími krajinami strednej a juhovýchodnej Európy Slovensko výrazne zaostáva za krajinami na západe a severe kontinentu. Vysokú mieru politizácie vyčíta krajine aj OECD.