Minister hospodárstva: Pracujeme na scenároch energetickej budúcnosti Slovenska

Nový minister hospodárstva má pred sebou mnohé výzvy. Okrem tých krátkodobých, ako sú kompenzácie cien energií, ide aj o dlhodobé výzvy, najmä čo sa týka zabezpečenia dostatku elektrickej energie pri prechode na zelenú ekonomiku. Táto téma spolu s udržateľnosťou prenosovej sústavy Slovenska a so zmenou referenčného obdobia pri výpočte regulovanej ceny elektrickej energie bola hlavnou oblasťou rozhovoru TRENDU s Petrom Dovhunom. V ňom minister okrem iného priznáva, že na zhodnotenie súčasnej situácie a stanovení možných budúcich scenárov bude potrebná analýza, ktorú chce ministerstvo spolu so zainteresovanými účastníkmi priniesť do septembra.

Aké sú vaše ambície za ten čas, čo budete na ministerstve? Budete iba hasiť problémy, ktoré sa nahromadili, alebo chcete prísť s nejakou svojou víziou?

O tejto otázke sme sa rozprávali na úrovni vlády a dohodli sme sa, že sa zameriame na tri kľúčové výzvy, ktoré je potrebné vyriešiť a zvládnuť do leta, najneskôr do septembra. Zároveň sme si na každom rezorte zvolili tri hlavné témy, ktorým sa chceme naplno venovať a tých limitovaných päť-šesť mesiacov využiť na intenzívnu prácu v rámci našich možností a zároveň na prípravu podkladov pre ministrov, ktorí po nás prídu. Naše plány sme obsiahli vo svojom programovom vyhlásení vlády. Svoje úlohy by som rozdelil do troch kategórií. Prvá je v oblasti energetiky, kde chceme znížiť neistotu a obavy, a to zavedením jasných pravidiel trhu a pomocou adresných energokompenzácií. Druhá oblasť sú investície, kde s kolegami pracujeme na dotiahnutí dohôd s investormi, ktorí majú vážny záujem priniesť na Slovensko svoje investície, svoje know-how a zamestnať ľudí. No a do tretice je to podpora priemyslu a zvyšovanie jeho konkurencieschopnosti za hranicami tejto krajiny.

Zatiaľ ste vo vláde prijímali najmä investičné podpory pre firmy. Stačí to na pritiahnutie kapitálu?

Z mojej skúsenosti z posledných investícií, ktoré sme schvaľovali alebo ktoré ministerstvo pridelilo pred mojím príchodom, vidieť, že priame hotovostné platby alebo úľavy sú len malou časťou rozhodovacieho procesu investorov. Za tých šesť týždňov som mal rozhovor asi s piatimi firmami, ktoré sa buď rozhodli v súčasnom stave vstúpiť na Slovensko, alebo sa rozhodujú. Je to o makroekonomike danej krajiny, vzdelanosti, celkovom dodávateľskom reťazci, ako aj o talentoch. Snažíme sa ostatným krajinám konkurovať viacerými faktormi, nielen incentívami.

Keď vidíme okolité krajiny, tam v posledných dňoch, týždňoch boli ohlásené obrovské, miliardové investície. Na Slovensku sú rádovo nižšie. Ako vnímate podnikateľské prostredie na Slovensku a vôbec záujem investorov zo zahraničia investovať tu?

Môžem nadviazať na rozhovor, ktorý som mal na nemeckej ambasáde aj so zástupcami Nemeckej obchodnej komory. Tí v posledných týždňoch robili prieskum medzi svojimi členmi a spätná väzba bola pozitívna.

Takže podľa vášho názoru im neprekáža legislatívny chaos, aký tu bol v posledných mesiacoch?

Na túto otázku neviem odpovedať, pretože som s nimi o tom nemal priamy rozhovor. Ale ak sa ma opýtate, či by som ja ako potenciálny investor zvažoval vstup aj cez túto prizmu, určite by som to bral do úvahy.

Keď som sa ja rozprával s nemeckými firmami, veľa z nich sa sťažovalo, že sú veľké problémy s napojením do energetickej siete. A tu je otázka pre vás ako experta, v čom je problém?

Určite nie som ten, kto vie všetko, hoci po troch rokoch v SEPS-e mám prehľad. Keď hovoríme o fabrike, ktorá má strojársku výrobu alebo logistické centrum, myslím si, že infraštruktúra v rámci Slovenska je pripravená v rozumnom čase takéto pripojenie zvládnuť. Ak hovoríme o veľkých investíciách typu fabrika Volvo, opäť je to niečo, čo máme aj oficiálne komunikované v rámci projektového plánu. Distribučná spoločnosť vrátane prenosovej sústavy potvrdila, že v harmonograme prvej fázy výstavby závodu sú pripravení byť súčinní tak, aby nábeh fabriky bol v plánovanom čase. Áno, máme výnimky a konkrétne prípady. Napríklad na strednom Slovensku, kde je fungujúca spoločnosť, ktorá chce rozšíriť svoje kapacity, potrebuje zvýšiť rezervovanú kapacitu a distribučná spoločnosť hovorí, že narazila na limit daného uzla.

Ako chcete túto situáciu riešiť?

SEPS momentálne spolu s distribučnými spoločnosťami pracuje na štúdii adekvátnosti zdrojov, ale takisto infraštruktúry v horizonte desiatich až dvadsiatich rokov, aby sme predišli takýmto prekvapeniam. Keď sme do simulácií dávali ďalší typ zariadení, ktoré je potrebné pripojiť do sústavy, a to sú obnoviteľné zdroje, tak nám z toho takisto vypadli úzke miesta, kde je potrebné či už vybudovať nové elektrické stanice, alebo transformovať nové stanice na úrovni distribučných spoločností. Aj na základe týchto dát a informácií plán obnovy a odolnosti ráta s investíciami viac ako sto miliónov na rozšírenie kapacity prenosovej sústavy a distribučných sietí, aby sme v budúcich rokoch dokázali zvládať pripájanie nových obnoviteľných zdrojov.

Podľa niektorých odhadov môže Európa potrebovať až strojnásobiť množstvo energie, ktoré bude tiecť elektrickými sieťami. Nie je to príliš politicky zanedbávaná téma?

V prvom príhovore po vymenovaní do funkcie som hovoril, že jedna z kľúčových priorít je pomôcť utlmiť emócie a priniesť pokoj do diskusie o energetike, o cenách, o budúcnosti. Je načase, aby sme urobili krok naspäť, pozreli sa, akú energetiku dnes máme a ako bude vyzerať dopyt po energiách – aké zdroje máme a aké budeme potrebovať. Preto je prvá z troch systémových priorít ministerstva pripraviť do septembra-októbra spolu s ostatnými partnermi, čo sú prenosové sústavy, distribučné spoločnosti, najväčší priemyselní odberatelia, asociácie a ostatné ministerstvá, plán energetickej transformácie Slovenska v troch scenároch.

O aké scenáre by išlo?