Milsy už neupadá. Vracia sa silnejšie

V krajine dodnes zostali až dve desiatky väčších mliekarní. Tie udržiavajú nielen kvalitu ponúkaných mliečnych výrobkov, ale aj dodnes sebestačný chov domácich dojníc. Slovensku by chýbal každý zo silnejších hráčov mliekarenskej brandže. Spomedzi tých najväčších je na tom už od krízy zrejme najhoršie bánovské Milsy.

Podnik, ktorý vlastní rakúska skupina Biomerx, bol pred dekádou dvojkou za bratislavským Rajom nemeckého Meggle. Postupne klesol do druhého sledu menších mliekarní s ročnými tržbami okolo úrovne 25 miliónov eur. Navyše, Milsy kopí už dlho vysoké straty. Našťastie po dlhých rokoch bez väčšieho rozvojového impulzu sa vlani v bánovskej mliekarni rozbehla zásadná investícia.

• <b>Pozrite si fotogalériu z mliekarne Milsy</b>

Investícia posvätila istejšiu budúcnosť

Rakúsky majiteľ vkladá osem miliónov eur do modernizácie a výrazného rozšírenia toho, čo má Milsy najziskovejšie: do produkcie parených syrov. Po doterajšom preinvestovaní prvých štyroch miliónov eur jeho mesačná výroba stúpla z dvesto na tristo ton.

Záverom roka 2020 by sa mala doinvestovaním ďalších štyroch miliónov eur dostať mesačná produkcia pareníc, nití i korbáčikov na päťsto ton. Ročne sa tržby firmy skokovo posunú zhruba na 45 miliónov eur a znovu má začať tvoriť zisky. Po slabších rokoch sa tak Milsy na mape domáceho mliekarstva ukotví oveľa pevnejšie.

„Neviem, či rakúski majitelia niekedy uvažovali o odchode zo Slovenska, ale toto je rozhodne kľúčová investícia pre istejšiu budúcnosť Milsy. Keby sme neinvestovali, bol by zrejme už o pár rokov témou dňa vynútený predaj podniku niekomu inému,“ hovorí generálny riaditeľ spoločnosti Rastislav Lupták. Rakúskym majiteľom je vďačný za to, že sa k investícii napokon odhodlali.

„Pôžičku na zvýšenie produkcie parených syrov uvoľnili zo svojich zdrojov samotní akcionári, pretože banky po ostatných ťažkých rokoch nechceli Milsy prefinancovať celú investíciu,“ opisuje R. Lupták. Do podniku prišiel pred dvoma rokmi, aby ho previedol do istejších vôd.

Po talianskom rozbehu ostré pribrzdenie

Biomerx, ktorý ovládajú dve rakúske rodinné firmy Wiesleitnerhof a Mayer, razantne vstúpil do tunajšieho mliekarstva v roku 2001, keď kúpil dve mliekarne: najskôr Prievidzskú mliekareň a po pár mesiacoch aj Milsy. Chcel k nim pridať Žilinskú mliekareň, s ktorou mal už podpísané memorandum. Na severe Slovenska však napokon Rakúšanov „preplatil“ holandský Fiesland.

Po niekoľkých rokoch od vstupu Rakúšania podobne ako iní zahraniční investori tunajší mliekarský biznis konsolidovali. Zastaranejšiu fabriku v Prievidzi v roku 2005 zatvorili a pokračovali iba s Milsy. Najmä preto, že tento podnik mal ešte z čias socializmu niečo osobité – parené syry, ktoré na Slovensku dodnes produkuje len zopár mliekarní.

Zdroj: Maňo Štrauch

S parenou syrárskou produkciou urobili Rakúšania v roku 2004 jeden prelomový kontrakt. Práve v roku, keď Slovensko vstupovalo do EÚ, začali v Bánovciach vyrábať osobitý taliansky parený syr mozzarella pre známu taliansku firmu Egidio Galbani. Taliani doviezli do Bánoviec technológie a Milsy na ne nasadilo skúsených syrárov i slovenské mlieko. Bánovská mozzarella sa pod značkou Galbani začala vyvážať na mnohé trhy.

Práve tento kontrakt posunul Milsy k tomu, že v spomínanom období ročne spotrebovalo vyše sto miliónov litrov mlieka a bolo druhou najväčšou mliekarňou v krajine za Rajom. V roku 2009 Taliani z firmy Egidio Galbani kontrakt zrušili. Uprostred rozbehnutej finančnej krízy zostalo Milsy bez kľúčovej výroby.

Roky ťažkých strát

Pre 270 zamestnancov mliekarne, ktorých si Milsy drží dodnes, vtedy zachovali prácu tak, že podnik prešiel na