Rozbiehal firmu Apple vo Francúzsku, neskôr založil špekulatívnu investičnú spoločnosť Sequoia Capital, v ktorej svoje zarobené milióny niekoľkokrát otočil. Dnes 52-ročný Mark Kvamme hľadá prácu. Nie pre seba, ale pre ľudí v štáte Ohio. Čo prinútilo „zlatého chlapca“ z tímu Steva Jobsa opustiť slnečnú Kaliforniu, presťahovať sa do Redneckova (Vidlákova), ako Američania s úsmevom nazývajú Ohio, a prijať prácu za jeden dolár ročne?
„Presnejšie za 91 centov, zvyšných deväť mi berie vláda na daniach,“ upresňuje M. Kvamme, keď si energicky sadá za vrch stola v rokovacej sále zariadenej vo sviežom urban dizajne. Všetko navôkol je biele a dokonale ladí s obrazovkami Mac. Odhryznuté jablko je ako šperk stredobodom každej miestnosti. Farebný je len kde-tu malý detail: červený poťah na stoličke, modré pásiky na Kvammeho košeli. Veľkorysý výhľad z 30. poschodia mrakodrapu v centre hlavného mesta Columbus atmosféru úspechu neruší, skôr dotvára.
Cieľom súkromnej neziskovej organizácie Jobs Ohio je rozvíjať ekonomiku štátu a pomáhať pri vytváraní nových pracovných miest. Náplň práce je podobná poslaniu Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). Tu sa však porovnanie začína aj končí.
Jobs Ohio
Je to len niečo vyše roka, keď guvernér štátu John Kasich zavolal priateľovi Markovi Kvammemu a dal mu ponuku. „Bol som v životnej fáze, ktorá mi dovolila splniť si chlapčenský sen. Budovať niečo zmysluplné, tak ako chcem ja, robiť to naplno a pre radosť.“Štátnej agentúre na rozvoj podnikania však začal šéfovať len pod podmienkou, že sa sprivatizuje a premenuje na Jobs Ohio. Stalo sa. Neziskovka potom podpísala s vládou kontrakt, že ju zastupuje na rokovaniach s firmami o tvorbe nových pracovných miest. Je to precedens – nič podobné v USA neexistuje.
„Štátna agentúra sa riadila 150-stranovým zákonom. Ani som ho nedokázal prečítať do konca. Nemohol by som urobiť nič. Ani len ísť s niekým na večeru.“ M. Kvamme je presvedčený, že vie, ako funguje biznis a ako vytvoriť prostredie, aby mohol prekvitať: V minulom roku Jobs Ohio pomohlo vytvoriť a udržať 80-tisíc pracovných miest. Zo 497 spoločností, ktoré sa tu rozhodli začať podnikať, prípadne rozšírili svoje pôsobenie, je 83 fabrík. V štatistike sú zarátané len tie, ktoré investovali viac ako milión dolárov, prijali 50 a viac zamestnancov či rozšírili svoje výrobné kapacity minimálne o dvetisíc štvorcových metrov.
Pije sa – na džoby!
Pokiaľ ide o dane, Ohio je po Maine a Oregone tretím najpriateľskejším štátom USA. Agentúra Ernst & Young vypočítala miestne efektívne daňové zaťaženie na 4,4 percenta. Daňová reforma v roku 2010 zaviedla nulové zdaňovanie korporátnych ziskov, nezdaňujú sa investície do zvyšovania produktivity, prvý zarobený milión, ani predaj mimo hraníc Ohia. Na firmy s predajom od 150-tisíc do jedného milióna dolárov ročne sa vzťahuje rovná daň. Spomínaných 497 firiem prinesie do rozpočtu štátu po prvom roku len 203 miliónov dolárov. O desať rokov, ku ktorým sa museli zaviazať, to budú už takmer tri miliardy. Daňové stimuly však nie sú všetko, čo môže M. Kvamme pri rokovaniach s investormi ponúknuť.
Jobs Ohio má na podporu podnikateľských projektov ročne 125 miliónov dolárov. A to vďaka tomu, že neziskovka vypísala vláde šek na miliardu dolárov – toľko sa zaviazala zarobiť v nasledujúcich troch rokoch do štátnej kasy – a začala leasovať Spoločnosť na distribúciu alkoholu. A to je veľký biznis. Štát je totiž v Ohiu výhradným distribútorom všetkých fliaš a sudov s obsahom alkoholu nad 20 percent. Polovicu z ročného zisku okolo 250 miliónov dolárov smeruje do štátnej pokladnice, polovica zostáva v neziskovke na tvorbu pracovných miest. Jobs Ohio tak má svojich 125 miliónov na projekty každý rok istých, bez ohľadu na škrty v rozpočte štátu. „Istota týchto peňazí je výhodou. Ľudia pijú na džoby stále. Keď je dobre a majú ich, aj keď je zle a nemajú ich. Sú to veľmi flexibilné peniaze, s ktorými dokážeme realizovať veľa nápadov,“ pochvaľuje si M. Kvamme.
Čas sú peniaze
Dlho nerozmýšľa, kým povie, čo je pri vzniku nových pracovných miest najťažšie: „Prinútiť zákonodarcov k uvažovaniu, že čas sú peniaze. Potrebujeme, aby sa hýbali rýchlosťou trhu, nie sochy.“ Príklad?
Firma prišla s predstavou obrovského distribučného centra na severe Ohia, cez ktoré by prúdila väčšina tovaru do Michiganu a späť. Sľubovala preinvestovať 50 miliónov dolárov a zamestnať 350 ľudí. Podľa platných zákonov však mohol plne naložený kamión z Michiganu vážiť 55 ton, zatiaľ čo cestou späť z Ohia maximálne 36 ton. „Vravia mi: ak sa to nedá do poriadku, pôjdeme s firmou do Indiany. Dajte mi sekundu, odpovedám.“ Zavolal guvernérovi. „Ten hneď večer zorganizoval stretnutie s ministrom dopravy. Pýtam sa ho: je jedna strana diaľnice pevnejšia ako druhá? Minister sám uznal, aký to je nezmysel. O 90 minút mi volal, že môžem firme povoliť robiť obojsmerné cesty po 55 ton. Neefektívne a hlúpe nariadenie zmenil jedným podpisom.“
Takýchto príkladov by vraj dokázal uviesť násobne viac. Zároveň priznáva, že ťaží najmä z konštruktívnej nálady – guvernér aj parlament sú republikánske, takže si nehádžu polená pod nohy.
Jobs Ohio „predáva“ aj výhodnú geografickú polohu štátu: v okruhu 600 míľ (966 km) je dostupných 60 percent americkej, polovica kanadskej populácie a tri pätiny americkej továrenskej výroby.
Konkurencieschopné Ohio
M. Kvamme nevyzerá ako chlap, ktorý by na seba zobral zodpovednosť, keby si nebol istý, že uspeje. Ohio má výbornú strategickú polohu, z ktorej ťažilo už na začiatku priemyselnej revolúcie. Malo ropu, John D. Rockefeller tu založil svoj Standard Oil, rozvíjajúci sa automobilový priemysel rýchlo pritiahol subdodávateľské firmy, vznikol tu chemický gigant Procter & Gamble. Ak v roku 1915 žilo v USA 50 milionárov, tridsiati z nich podnikali v Ohiu. Štát rokmi síce z dobre našliapnutej cesty zišiel, výhoda geografickej polohy sa však ešte posilnila: „Až 60 percent všetkej americkej a 50 percent kanadskej populácie, plus 60 percent celej americkej továrenskej výroby je v rádiuse 600 míľ (966 km) odtiaľto. To je jeden deň jazdy autom či kamiónom.“ Ohio môže ťažiť aj z najväčšieho počtu lodných prekladísk spomedzi štátov na západ od brehov Atlantiku. Rieka Ohio ho zároveň spája s riekou Mississippi a Panamským prieplavom.
Nepotrebujú teda zapracovať na infraštruktúre, ale na konkurencieschopnosti. Cena práce tu je oproti Číne, Mexiku či Filipínam, kam odišlo z USA najviac pracovných miest, vysoká, takže konkurenčnú výhodu vidia na trhu s hi-tech: „Na tomto trhu sú náklady na logistiku podstatne vyššie ako na pracovnú silu. Toto je druh tovární, ktoré majú o nás najväčší záujem.“ Návrat do Ohia z Nemecka a Mexika ohlásila napríklad automobilka Chrysler. Investícia za 500 miliónov dolárov, 1 100 nových pracovných miest: „Keď som rokoval so (šéfom Chrysleru) Sergiom Marchionnem, zdôvodnil to našou kvalifikovanou pracovnou silou. To je dobrá správa, vravím mu. V duchu som si však pomyslel: tá zlá je, že títo ľudia majú dnes 50 a viac rokov. Prišli sme o celú jednu generáciu.“
Hľadanie stratenej generácie
Pravidelne organizuje stretnutia s riaditeľmi stredných a dekanmi vysokých škôl, aby mali lepšiu predstavu, čo potrebuje domáci biznis. Len v hlavnom meste študuje viac ako 70-tisíc vysokoškolákov. „Problém je, že mnohí z nich študujú odbory, pre ktoré neexistujú pracovné miesta. Pritom dobrý zvárač si dnes zarobí 200-tisíc dolárov ročne.“ Teraz ich potrebujú tisícky, rovnako ako mechanikov robotov, dieselových motorov, vodičov kamiónov, ale aj ľudí, ktorí vedia brať krv. „Máme pomerne presnú predstavu, čo firmy potrebujú. Precestovali sme Ohio krížom-krážom a identifikovali deväť odvetví priemyslu, ktoré reprezentujú pätinu všetkých pracovných miest a na HDP štátu sa podieľajú 32 percentami. Navyše na seba viažu ešte ďalších 60 percent ekonomiky Ohia. Tieto potrebujeme podporiť a udržať.“ Ide najmä o energetiku, výrobu polymérov, letecký, automobilový a chemický priemysel, IT a výrobu biopotravín.
A obdivuje Obamu
„Musím už utekať,“ pousmeje sa, keď sa ho pýtame na politický názor. Drankáme, nech pre TREND aspoň zhodnotí zachraňovanie automobiliek z peňazí daňových poplatníkov v podaní prezidenta Baracka Obamu. Veď v Ohiu je ich až päť – GM, Toyota, Honda, Chrysler a Ford. Teraz, v politickom boji republikánskych kandidátov proti súčasnému prezidentovi, je to veľká téma. „Podľa mňa to bola tá najbystrejšia vec, ktorú ktorýkoľvek z amerických prezidentov kedy spravil. A milujem spôsob, akým to spravil. Tým, že mal nervy zainvestovať štátny kapitál do automobiliek, upokojil trhy. Zároveň ich donútil k ozdravným plánom. Republikáni ho obviňujú zo socialistického postoja, a ja tvrdím opak. Bolo to to najkapitalistickejšie, čo mohol urobiť – zainvestoval a dobre na tom zarobil.“
O politike už z neho nemožno viac vydolovať. Za presklenými dvermi čaká ďalšia skupinka pánov v oblekoch. Prišli rokovať o podmienkach investovania.
Autorka je novinárka, v súčasnosti žije vo Washingtone.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní týždenníka TREND 13/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
