Privádzacia rampa ponad diaľnicu je výrazná a nedomyslená zároveň: žiarivo biely lesklý náter korešponduje s už viditeľnou dominantou Expa – talianskym pavilónom – a zároveň návštevníkov oslepuje ako vysokohorský sneh neďalekých Álp, a to aj v nie príliš slnečnom počasí. Miláno dotiahlo k areálu Expa aj metro, z jeho konečnej zastávky však tiež treba počítať s kilometrom chôdze k bránam. Kto chce zavítať na výstavu ešte pred prázdninami, mal by počítať s tlačenicou: školské návštevy sú na dennom poriadku, areál sa vyprázdni až podvečer. Vtedy mu okrem voľnejšej chôdze pridá na kráse i rôznorodé osvetlenie jednotlivých pavilónov či fontán.
Ak sa správny Slovák vyberie najskôr do domáceho pavilónu, čaká ho ďalších 1,5 kilometra. Toľko meria hlavná ulica, ktorej usporiadatelia dali názov decumano, čo v rímskych mestách označovalo hlavnú severojužnú mestskú tepnu. Je krytá segmentovou strechou, takže chráni pred slnkom i dažďom, no zároveň je dostatočne vzdušná i svetlá. Celý rozsiahly areál je obklopený širokou vodnou priekopou, pričom téma vody sa opakuje aj v samotnom priestore Expa. Pravidelne sa vyskytujúce dlhé drevené domy sú chladené vodou stekajúcou po strechách nadol. Príznačné, keďže jednou z tém je i šetrenie vodou a jej rozumné využitie.
Zdroj: Ján Záborský
Na dolnom konci
Pozícia slovenského pavilónu „na dolnom konci“ vôbec nie je podradná. Podľa komisára Martina Poláka mu veľmi pomáha susedstvo japonského a ruského pavilónu, ktoré patria medzi tie návštevnícky najpríťažlivejšie. A na zahodenie nie je ani veľký stánok McDonald‘s priamo oproti. Cez obed sú tulivaky pred slovenským pavilónom už plné, vedľa každého unaveného chodca leží papierová taška práve z náprotivného fast foodu. Návštevník sa na Expe, ktorého témou má byť udržateľné uživenie planéty a obnoviteľné zdroje energie, poriadne nachodí po areáli i jednotlivých prehliadkach. A ako sa na Expo 21. storočia patrí, vedľa je stojan s USB nabíjačkami pre mobily či fotoaparáty.
Slováci nie sú jediní, ktorí myslia na mobilnú civilizáciu, na rozdiel od usporiadateľov však nápad dotiahli do praktického konca. Možnosť dobiť techniku ponúka i výstavisko talianskej čokolády, dizajnovo dokonale stvárnené: USB koncovky sú poschovávané v obrovskej tabuľke čokolády, dá sa pri nej sedieť na čokoládových taburetkách. Zabudli však na to, že nie každý so sebou nosí kábel, a tak – na rozdiel od husto ovešaného slovenského stojanu sú talianske čokoládové zásuvky prázdne.
Komisár slovenského pavilónu Martin Polák prítomnosť Slovenska na talianskom Expe odôvodňuje hlavne tým, že Slovensko navštívi ročne okolo 50-tisíc občanov tejto krajiny. „Celkový rozpočet na náš pavilón a jeho prevádzku je päť miliónov eur bez DPH plus sponzorské príspevky, niektoré štáty minuli viac len na výstavbu pavilónov.“ Ciele má skromné: verí, že sa mu podarí jemne zlepšiť pozíciu Slovenska na rebríčku potenciálnych investorov.
Zdroj: Ján Záborský
Vône priťahujú
Samotný slovenský pavilón je zatrávnenou kockou, pred ktorej vstupom vo vode plávajú obrovské kópie hláv Franza X. Messerschmidta. Pri vstupe dostane návštevník tablet, ktorý dokáže z QR kódov umiestnených pri exponátoch načítať ďalšie údaje vo viacerých jazykoch – od ľudovej hudby cez pokrokové technológie, umenie a šport.
K jedlu sa najviac vzťahuje centrálna skulptúra plná plodín pestovaných na Slovensku. A, samozrejme, reštaurácia: v čase návštevy TRENDU ju denník Corriere della Sera označil za jednu z dvadsiatich najlepších. Domácu klasiku, napríklad guláš, dopĺňa trdelník, ktorý sa periodicky pečie i pred pavilónom a priťahuje návštevníkov. V preplnenom areáli je prenikavá vôňa dobrým ťahákom, stavili na ňu napríklad i Belgičania: pritiahnu ľudí zemiakovými hranolčekmi, navábia bližšie pivom a stiahnu do útrob svojho futuristického pavilónu. Ten svojou kupolou vzdialene pripomína slávne Atomium. Okrem trdelníkov však Slovákom v predvádzaní slovenských úspechov šťastie veľmi nepraje – v pláne bolo predvedenie lietajúceho auta, ktorého jediný prototyp však prednedávnom v Nitre havaroval. A pozvaniu talianskeho idolu Mareka Hamšíka zasa bráni jeho domáci klub SSC Neapol, ktorý vlastní práva na jeho imidž. „Ale zatiaľ sa nevzdávame,“ dodáva M. Polák.
Zdroj: Ján Záborský
Málo peňazí
Obmedzený rozpočet, podobne ako pri Slovensku, cítiť vo viacerých krajinách, hlavne európskych. Veľká Británia stavila na jednoduchý koncept úľa a na polovicu svojho priestoru dala doviezť originál britskú lúku. Tá je v bzučiacom priestore Expa oázou pokoja, aj keď zvukovú kulisu typickej lúky dodávajú reproduktory. Lúka ústi do reštaurácie v podobe priehľadného divokého včelieho hniezda a ponúka prekvapivo dobrú kuchyňu. Návštevník, ktorému sa zdá takmer 40 eur za jednodňový vstup veľa, by mal počítať s tým, že za jedlo – ak sa rozhodne na výstave stráviť celý deň – zaplatí zhruba raz toľko. Francúzi pred vstup do svojej drevenej kupoly postavili zasa políčka, v čase návštevy práve dozrievali cukiny a artičoky. A na vstup lákala vôňa pečených bagiet.
Maďarsko síce vynaložilo na svoju expozíciu – obrovský vínny sud obitý bronzovým plechom – trikrát viac ako Slovensko, no obsah ostal ďaleko za formou. Pod stropom sa suší paprika a v takmer prázdnom priestore stojí jediný exponát – hypermoderné piano. Poľsko – významný exportér bravčoviny, vodky či čokolády – naopak neskromne predvádza, ako veľmi je dôležité pre výživu Európy a sveta. Akurát zabudlo na to, že titulky k exponátom by sa hodili aj v inom jazyku než v poľštine.
Český pavilón tvarovo nadväzuje na legendárnu československú expozíciu v roku 1958 v Bruseli: biela kocka sa vznáša nad bazénom a vnútri ponúka pohľad na najmodernejšie technológie, ktoré vyvíjajú českí vedci. Inak však priestor pôsobí dosť prázdno. Našťastie to neplatí o husto obľahnutom výčape plzenského piva na prízemí. A Rakúšania tiež neostali nič dlžní svojej povesti ekológov: ich pavilón je les, ktorý čistí vzduch pre celý areál.
Sklamaním sú Taliani: ich obrovský pavilón nebol ani dva týždne po otvorení dokončený a jeden z ťahákov – model talianskych regiónov, kde do tvarovaných črepníkov doviezli zeminu a sadenice zo všetkých kútov Talianska – trpel nedostatkom svetla i vody. Povesť krajiny zachránili pavilóny niektorých regiónov. Toskánsko ponúklo rafinované vône i chute a špecializovaná výstava vín umožňovala návštevníkom ovoniavať jednotlivé tóny vínneho buketu.
Zdroj: Ján Záborský
Ropa ako zdroj
Prudkým protikladom k nízkorozpočtovým výstavám vyspelých krajín (ani USA neprekvapuje veľkou opulenciou) sú štáty, kde peniaze tečú rukami autokratov. Turkménci, ktorí sú naproti slovenskému pavilónu, odignorovali posolstvo o šetrnosti k prírode či obnoviteľných energiách a vstupný priestor i schodištia vydláždili lešteným travertínom a vyzerá to, že i únikový východ dokázali pozlátiť. Viac ako výstavka potravín upúta totalitný vládca Turkmenbaší – v nadživotnej veľkosti víta hneď pri vchode. Na poschodí sa potom pýši obrovskými modelmi ropných polí. Opulencia sa opakuje všade tam, kde ropa zabezpečuje dobrý príjem. Vedľajší Katar a jeho palác je jedným z najväčších ťahákov, podobne i Spojené arabské emiráty či Kazachstan.
Skromne a o to príťažlivejšie si, naopak, počínali Omán či Bahrajn. Stavili na neokázalosť a maximálne prepojenie s prírodou. A keď už sú témou nie celkom demokratické krajiny, tak Rusko, ktorého rozľahlý pavilón zabral i územie za estónskou výstavou, v zásade ponúka len obrovitánsku Mendelejevovu tabuľku prvkov – a matriošky v obchode so suvenírmi. Ani tak mu však nechýba sebavedomie. Kým i Japonci či Kórejčania vítajú návštevníkov po taliansky a anglicky, pri vstupe do ruskej výstavy zaznie len Dobro požalovať v Rossiji.
Prišli i najchudobnejší
Klastre – zoskupenia malých miestností tých najchudobnejších krajín – ponúkajú vytriezvenie z obrovských pavilónov, ako je ruský, či technicky pokročilých, ako má Nemecko, Japonsko či Kórea. Často sú len otapetované veľkými fotkami z danej krajiny, niektoré nie sú otvorené vôbec. Osem klastrov sa venuje dôležitým svetovým surovinám: kakau, ryži, koreniu a podobne. Owusu, ktorý v pavilóne Ghany vysvetľuje zber kakaa, tvrdí, že rozpočet im stačí tak akurát na cestu do Talianska a späť, pričom väčšinu majú i tak od sponzorov. Ázijské krajiny ako Bangladéš či Mjanmarsko zas môžu pripomenúť obchodík s exotickými predmetmi. Sú plné zlatých šperkov a drevených sošiek. Čo neznamená, že z týchto smutných výstav z tretieho sveta nemôže dýchnuť závan domova: „Stoly len pre návštevníkov Sierra Leone, konzumácia povinná!“ hlási nápis uprostred ryžového klastra, akoby vystrihnutý zo slovenskej dediny. Expo je skrátka svet v malom, aj keď nie vždy zámerne.
Cestu na Expo sprostredkovala VÚB.
O pokroku ľudstva
Zdroj: Ján Záborský
Prvá výstava Expo bola v roku 1851 v Londýne. Motívom vzniku tohto celosvetového podujatia bolo prezentovať technologický a inovačný pokrok spoločnosti. O tom, že Expo 2015 bude v talianskom Miláne, sa oficiálne rozhodlo pred ôsmimi rokmi. Následne sa začal hľadať najvhodnejší priestor v blízkosti mesta. Stalo sa ním nové výstavisko Rho-Pero, ktorého rozloha presahuje 1 milión štvorcových metrov a dominuje mu 1,5 kilometra dlhá cesta. Tú z oboch strán obklopujú pavilóny jednotlivých krajín, takzvané klastre venované samostatným potravinám a ďalšie stánky. Samotná príprava areálu a stánkov sa začala pred vyše rokom, hoci rôzne potvrdenia si začali členské štáty od talianskych úradov žiadať už pred tromi rokmi. Hlavným hedlajnom výstavy je heslo Uživiť planétu, energia pre život.
Neprišli všetci
Na ostatnom Expe vystavuje do konca októbra celkovo 144 krajín. Sú medzi nimi aj nečakané krajiny ako Angola, ktorá sama čelí finančným ťažkostiam, napriek tomu získala zdroje na vybudovanie zďaleka nie najlacnejšieho pavilónu. No na druhej strane sa na podujatie neprihlásili krajiny ako Dánsko, Nórsko či Švédsko či Filipíny. Prezentovaná téma a potreba účasti na podujatí pre ne neboli dosť atraktívne.
Michelinskí kuchári
S Expom sú spojené rôzne sprievodné podujatia, ktoré sú každý deň v rôznych častiach výstaviska. Od prezentácií najlepších talianskych kuchárov s ocenením michelinskej hviezdy cez návštevu najznámejších módnych návrhárov, hudobné koncerty talianskych, no i lokálnych interpretov až po návštevu športových hviezd.
Expo v číslach
Zdroj: Ján Záborský
• 145 krajín vystavuje na Expe, samostatné pavilóny má však len 60 štátov
• 1,5 kilometra má hlavná cesta medzi pavilónmi, uprostred ju pretína kratšia cestička, pozdĺž ktorej sú len pavilóny venované Taliansku a jeho regiónom
• Miláno hostí už druhé Expo, prvé usporiadalo v roku 1906. Celkovo ide o štvrtú svetovú výstavu na území Talianska, svoju expozíciu ponúkol v roku 1911 i Turína a Janov v roku 1992
• Pôvodne malo Taliansko hostiť i piate Expo – v Ríme v roku 1942, avšak druhá svetová vojna ho zastavila. Nie však Benita Mussoliniho, ktorý výstavu naplánoval ako oslavu dvadsiateho výročia fašizmu a veľkú časť projektu nechal dostavať. Monumentálna rímska štvrť EUR stojí dodnes, jej dominantou je okrem masívnych skulptúr aj štvorcové koloseum – Palác talianskej kultúry
• 1 milión štvorcových metrov má celá plocha milánskeho Expa. Po skončení výstavy sa všetky pavilóny okrem talianskeho rozoberú a na jeho území je naplánovaná výstavba novej biznis štvrte
• Organizátori očakávajú tento rok okolo 20 miliónov návštevníkov, väčšinu z toho majú tvoriť domáci Taliani, z toho početnou skupinou sú školáci. No častými zahraničnými návštevníkmi v prvých dňoch spustenia obrej výstavy boli Francúzi či Američania
