S Pentou za stolom
Slovalco má dvoch pomerne vyrovnaných, no dosť rozdielnych spoluvlastníkov. Strategický investor Norsk Hydro má na fabriku asi často iné pohľady ako finančný spoluvlastník Penta. Ako zlaďujete ich očakávania?
Pre mňa pri komunikácii o ich návrhoch je prvoradé to, aby som chránil a zvyšoval hodnotu celej fabriky. Keď ktokoľvek z nich príde a navrhne mi niečo, čo by fabrike neprospelo, automaticky ho odmietnem. Robím to aj v záujme toho druhého vlastníka. Tu však nikdy nebol žiadny zásadný konflikt medzi spolumajiteľmi. Názory majú síce niekedy rozdielne, no obaja sa pozerajú na Slovalco ako na firmu s dlhodobou perspektívou. Zisk nechávajú aj na jej rozvoj.
Penta má v biznise aj kontroverznú povesť, že má nadštandardné kontakty na politikov. Pomáha vám to v komunikácii s čiastočne štátnymi elektrárňami?
To nie. Máme energetickú komisiu, ktorá nastavuje stratégiu rokovaní a v nej majú zástupcov obaja spoluvlastníci. Vyjednávania s elektrárňami má na starosti iba manažment Slovalca. Navyše, dnes už sú elektrárne majoritne v rukách iného privátneho investora a Penta v nich nič navyše mimo bežného účtu nevyjedná.
Bol ste konfrontovaný s požiadavkami či metódami Penty, ktoré boli proti vášmu presvedčeniu?
Nikdy. Vidím ich asi päťkrát za rok na predstavenstvách. A keď mi Jozef Oravkin, čo má na starosti Slovalco, zavolá, tak často gro telefonátu preberáme cyklistiku. Obaja jazdíme. Ja som sa jej venoval dakedy aj pretekársky. Aj som trénoval mladé talenty. Keď boli vlani v Žiari majstrovstvá Slovenska a Česka v cyklistike, tak som bol ich organizačným šéfom.
Milan Veselý (52)
Milan Veselý Zdroj: Maňo Štrauch
na košickej Vysokej škole technickej v Košiciach vyštudoval elektrotechnickú fakultu so zameraním na informačné technológie a umelú inteligenciu. Jeho prvým manažérskym postom v žiarskych hlinikárňach bola pozícia šéfa pre informačné technológie. Pôvodne tam začínal ako radový hutník na zmenách. V Slovalcu, ktoré v hlinikárňach vybudoval s modernejšími technológiami nórsky koncern Norsk Hydro len pár rokov po revolúcii, je od jeho štartu. Generálnym riaditeľom je od roku 2002.
Stále nové výzvy
Vidíte sa i naďalej na poste najvyššieho šéfa Slovalca alebo by ste chceli okúsiť nejaký globálny post v centrále Norsk Hydro?
Ani nie. Vždy si viem nájsť nové výzvy aj tu. A to je vec, čo ma tu tak dlho drží. Mnohým ľudom také dlhé šéfovanie v jednej fabrike môže pripadať ako slabá manažérska skúsenosť. No mňa to stále obohacuje, lebo sme súčasťou korporácie. Sedím aj v predstavenstve austrálskej hlinikárne Hydra. Po pravde a na rovinu, moji kolegovia v Žiari sú takí dobrí, že táto fabrika ma už nepotrebuje.
Aby vás majitelia neprepustili, keď si to prečítajú.
Po tých šestnástich rokoch z tohto už ani nemám stres. Baví ma to tu. Nič iné si nehľadám. No naozaj by to tu vedelo bežať aj bezo mňa. Možno ešte lepšie.
Vlastný biznis vás neláka?
Nie. Ja obdivujem podnikateľov. Je totiž veľmi náročné podnikať a brať na seba aj veľké záväzky voči bankám či dodávateľom. Ja som radšej manažér. To je bezpečnejšie. Navyše, chcel by som byť už viac s rodinou.
Moji kolegovia v Žiari sú takí dobrí, že táto fabrika ma už nepotrebuje
Aké máte najnovšie výzvy v Slovalcu?
Chceme viac recyklovať. Mimo primárnej elektrolytickej výroby hliníka chceme viac pretavovať aj odpadový hliník. Dnes spracovávané objemy odpadov plánujeme strojnásobiť na 50- až 60-tisíc ton ročne. Teší ma, že po investične slabších rokoch s nízkymi cenami hliníka sa hliník zasa posilnil a my ideme investovať viac. Rozvoj ma baví viac ako škrtenie výdavkov. Okrem recyklácie budeme investovať aj do našej energetiky a ďalšieho vylepšenia kvality hliníka. Toto je súčasťou postupného zvyšovania produktivity našej elektrolýzy až o zhruba patinu. Tam sa s ňou dostaneme za 10 či 15 rokov. Dnes máme zámery rozpísané až do roku 2043.
Slovalco Zdroj: Miroslava Spodniaková
V odvetví sa hovorí, že v hre je aj zdvojnásobenie kapacít Slovalca za jeden a štvrť miliardu eur. Pred pol rokom ste to označili pri nižších cenách hliníka za sci-fi. Čo dnes, keď cena stúpa?
To je stále čisté sci-fi. To by musel hliník vyletieť s cenami zasadne vyššie. A hlavne my by sme museli získať na elektrinu až 25- či 30-ročnú zmluvu. Tú aktuálnu máme len osemročnú.
Ako vidíte firmu o 20 rokov?
Verím, že tu stále bude, lebo energeticky náročné výroby to nemajú v Európe jednoduché. Zo strategických dôvodov by sa Európa nemala spoliehať len na dovozy hliníka. To by bolo nebezpečné. Tiež verím, že Slovalco bude efektívnejšie a jeho výroba viac automatizovaná. Vedenie fabriky, ako je naša, sa dá automatizovať ľahšie ako jej výroba. Operátori môžu byť pokojnejší ako my manažéri. Pri dostatku dát sa dajú automatizovať aj manažérske rozhodnutia.
Slovalco Zdroj: Miroslava Spodniaková
Lepšie Slovensko
Čo by sa malo zmeniť v biznise, aby ekonomika i firmy boli úspešnejšie?
Ako každému mi asi napadne vymožiteľnosť práva a stabilita podmienok na podnikanie. Nemyslím si, že sa tu vo všeobecnosti podniká zle. Ani korupcia tu nie je zásadne vyššia ako inde. Ak sa nebavíme o štátnych zákazkách. No jednoznačne zlé sú tie bu- -bu-bu vyjadrenia politikov smerom k zahraničným investorom. Tie hrozby síce väčšinou nenaplnia, je to iba súčasť ich politikárčenia. No tých investorov to reálne odrádza, aby tu robili ďalšie veľké investície. Politici by sa nemali uchyľovať k takýmto hlúpostiam. A treba uvoľniť aj zamestnávanie cudzincov. Zásadnými činmi. Niečo sa uvoľnilo, ale je to stále málo. A netreba sa obmedzovať len na Ukrajincov či Srbov. Mám známeho, čo sa tomu venuje profesionálne, a ten mi vravel, že aj Sýrčania sú super. Že chcú robiť. Sú aj vzdelaní. Ťažšie je zapájať imigrantov z Afriky.
Pri pive z kolegov vytiahnem kritické názory na moje nápady
Pokúšate sa o vládne investične stimuly?
Nie, lebo nič zo štandardných schém na nás nepasovalo. Sme veľká firma a tiež investujeme len do moderných výrob, čo nepotrebujú veľa nových ľudí.
Milan Veselý Zdroj: Maňo Štrauch
Pre niektoré veľké firmy sa tu už pravidlá individuálne prispôsobovali a stimuly dostali aj za udržanie pôvodných pracovných miest.
To áno. Ale my sa pozeráme len na to, čo núkajú platné zákony a pravidlá. Stačí sa pozrieť na to, kde sú Nóri v rebríčkoch čistoty svojho biznisu. Oni sa ani len nezamýšľajú nad tým, čo by si mohli pre seba vylobovať mimo bežných pravidiel.
Ako sa pozeráte na spoločenský vývoj na Slovensku? Ide krajina lepším smerom potom, čo sa tu začali demonštrácie za slušnosť v politike?
Je dobré, že sa ľudia aktivizujú. Prejavenie nesúhlasu patrí k demokracii. Ak sú totiž politici rozumní, robia potom svoju prácu lepšie. Nechcem príliš komentovať vývoj v politike, ale viem si predstaviť aj lepšiu vládu. Ale myslím si, že sme štandardnou krajinou, Nežijeme tu v úplnom marazme.
Vydavateľstvo News and Media Holding, pod ktoré spadá aj týždenník TREND, vlastní finančná skupina Penta.
Partneri projektu:
|
|
Official image partner:
