Inflácia výrazne ovplyvnila aj biznis. Firmám zdraželi úvery, pri financovaní projektov sa musia spoliehať najmä na vlastné rezervy a pri transakciách majú kupujúci navrch, vyratúva partner advokátskej kancelárie Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners Milan Malata. Preto očakáva vlnu insolvencií. „V posledných týždňoch skončili v konkurze dve známe stredne veľké stavebné firmy, v strednodobom horizonte bude takýchto bankrotov pribúdať,“ hovorí. Čo najskôr by podľa neho malo dôjsť k zjednodušeniu štruktúr kapitálových tokov, aby firmy nefinancovali svoje podnikanie cez fondy v Česku.
Ako inflácia ovplyvnila rokovanie o fúziách a akvizíciách (M&A)?
Vo všeobecnosti zvýšila cenu peňazí. Veľmi zadlžené spoločnosti preto hľadajú partnera, ktorý by im pomohol prekonať súčasné ťažkosti. Investičné spoločnosti a fondy, pre ktoré sú takéto finančne podvyživené firmy prirodzeným cieľom, si v dôsledku vysokej inflácie môžu vyberať zo širšej ponuky.
Je teraz ľahšie rokovať s predávajúcim?
Platí, že investori si môžu dohodnúť lepšie podmienky. Stále však existujú kvalitné firmy, ktorých majitelia z rôznych dôvodov, napríklad pre vek zakladateľov, hodlajú svoje prosperujúce podniky predať a stále si môžu vyberať z kvalitných ponúk na prevzatie. No mnohí sú iba v prvej fáze, otestujú si trh a počkajú na lepšie ohodnotenie. Situácia sa líši v závislosti od trhového segmentu.
Museli sa zvyšovaniu cien prispôsobiť aj štruktúry a spôsoby financovania?
Už v posledných rokoch sme boli na Slovensku svedkami rozvoja financovania napríklad prostredníctvom podnikových dlhopisov, prípadne faktoringu, a to aj v sektore malých a stredných podnikov.
Neuškodilo popularite podnikových dlhopisov práve to, že v istej chvíli ich bol na trhu pretlak a často sa špekulovalo, že išlo o takzvané junk bondy?
Do určitej miery áno. Úlohu zohrali aj zlyhané emisie dlhopisov niektorých podnikov. Dnes sú investori opatrnejší. Je preto škoda, že Slovensko je pozadu s legislatívou týkajúcou sa zjednodušenia toku kapitálu.
Myslíte spoločnosti s premenlivým základným imaním a iné formy fondov kvalifikovaných investorov?
Áno, presne. Podniky pre zaostalosť tunajšieho prostredia používajú štruktúry dobre fungujúce v blízkom zahraničí, najmä v Českej republike. Do fondov kvalifikovaných investorov síce nemôže investovať každý, ale mám skúsenosť, že kapitál získaný prostredníctvom nich slúži na financovanie projektov na území Slovenska. Mali by sme sa spoločne zamyslieť nad tým, ako odstrániť zbytočné bariéry pri kapitálových tokoch, a pokúsiť sa nastaviť našu legislatívu tak, aby sme sa stali atraktívnym priestorom na investície do inovatívnych oblastí. Slovensko nevyhnutne potrebuje rozvojový impulz v oblasti kapitálu. Pretože inak sa stane to, čoho sme boli svedkami pri krypte – nereagovali sme na dopyt po zmysluplnejšej a ústretovejšej legislatíve, a tak sme premeškali príležitosť podieľať sa na rozvoji tohto segmentu.
V čom sa zmenila dostupnosť kapitálu? Sú problémom banky?
Peňažné ústavy sú podľa našich skúseností ochotné financovať projekty ani nie v závislosti od predmetu financovania, ale v závislosti od konkrétneho klienta. Ak majú pozitívnu skúsenosť s klientom, ktorý spĺňa stanovené kritériá, sú ochotné financovať v podstate čokoľvek zmysluplné, a to vrátane akvizícií. No akvizície, pri ktorých sme poskytovali právne poradenstvo, v tomto roku výrazne financoval vlastný kapitál.
Nedochádzalo k problémom pri následnom prefinancovaní po uzatvorení transakcií?
V posledných rokoch akvizície financovali lacné peniaze získané z bánk, táto éra je však minulosťou. No podniky sú dnes podstatne bohatšie ako počas krízy v rokoch 2008 až 2010. Majitelia sú teda ochotnejší vzdať sa časti dividend, aby stabilizovali financie svojich firiem a tieto svoje spoločnosti previedli cez súčasné inflačné obdobie. K tomu treba pripočítať pozitívny vplyv inflácie na niektoré segmenty. V niektorých totiž logicky spôsobuje zvýšenie tržieb, typicky v energetike. Tieto firmy následne disponujú dostatočným množstvom vlastného kapitálu na ďalšie akvizície a rozvojové projekty, napríklad v oblasti obnoviteľných zdrojov energií.
Zmenili vaši najväčší klienti v poslednom období investičné plány? Čo je dnes ich prioritou?
Líši sa to podľa segmentov. Sektor energetiky už takmer tradične investuje do zdrojov energie a ich obnovy, nových projektov a výhľadovo území, na ktorých by tieto projekty mohli stáť. Relatívnou novinkou v investičnom zameraní je umelá inteligencia. Už dnes tento sektor ovplyvňuje náš každodenný život. Stojíme na prahu výraznej regulácie, ktorá môže túto oblasť, ako aj investície do nej výrazne ovplyvniť. Otázkou je, či vôbec tušíme, do akej miery umelá inteligencia už dnes ovplyvňuje jednotlivé oblasti. Investície smerujú tradične aj do automatizácie a informatizácie, a to najmä s cieľom dokázať nahradiť nedostatok pracovných miest. Samotné investície do rozvoja ľudských zdrojov sú v posledných dvoch rokoch medzi klientmi veľkou témou, ale myslím si, že to platí o celom hospodárstve.
Prešlo aj firemné financovanie podobným zdražovaním ako retailové úvery na bývanie?
Samozrejme. V praxi to fungovalo tak, že už začiatkom roka 2022 banky oznámili mnohým svojim korporátnym klientom, že im zdražejú úvery z dôvodu zvýšenia bankových marží. Banky k tomuto pristúpili, pretože peniaze takisto nakupujú na trhu a na tomto vstupe im rovnako zdraželi. Pre niektoré spoločnosti znamenal tento nárast rádovo milióny eur ročne. Zďaleka nie všetko mohli premietnuť do cien koncovým zákazníkom. Prirodzene to naštartovalo racionalizáciu, hľadanie vnútorných úspor, čo nie je jednoduché v situácii, keď máte na trhu ešte aj nedostatok kvalitnej pracovnej sily.
Na ktoré aspekty transakcie sa v rámci právneho poradenstva sústreďujete viac než v minulosti?
Viac ako v minulosti sa dbá na daňové aspekty a s tým súvisiace nastavenie celej štruktúry transakcie. Už pred samotným closingom sa viac ako v minulosti sústreďuje na budúce refinancovanie spoločnosti. Ako problém je vnímaná slovenská korporátna daň, na prvý pohľad sa síce javí ako zaujímavá, ale niektoré susediace krajiny majú zdaňovanie niektorých typov korporácií nastavené podstatne atraktívnejšie. V konkurencii so zahraničím sa tým zbytočne diskvalifikujeme. Potom sú tu vplyvy, ktoré priamo nesúvisia s infláciou, ale zmenili rozsah poradenstva pri transakciách – ide o povinnosti vyplývajúce z jednotlivých predpisov EÚ, napríklad v oblasti ESG (environmentálne a sociálne ohľaduplné riadenie podnikov).
Máte klientov aj z oblasti developmentu a realít. Utlmili developeri pre súčasnú situáciu svoje projekty?
Realitný trh je samostatná kapitola. Väčšinu z nás zaujíma najmä trh rezidenčných nehnuteľností. Už pred prudkým rastom inflácie boli ceny týchto nehnuteľností podľa niektorých názorov na svojom strope. Rozbehnuté developmenty pritom neovplyvnila len inflácia, to je častý omyl. Vplyv mal celkový rozpad globálnych dodávateľských reťazcov a s tým súvisiaci nedostatok stavebných materiálov v istom čase, ktorý vyvolal ďalší tlak na rast cien stavieb.
Ako ovplyvnili developerov vo vašom portfóliu prísnejšie podmienky na získanie hypoték, ich zdražovanie a menej žiadateľov?
Malo to vplyv na celkový pokles predaja nových bytov, pribrzdenie predaja a pokles cien starších bytov. Mnohé projekty sa ani nezačali stavať, rušia sa rezervačné zmluvy, prípadne sa vyčkáva, ako sa situácia na trhu vyvinie. Čím dlhšie sa odkladá rozbehnutie projektu, tým viac sa celý projekt predražuje. Pri cudzích zdrojoch musia developeri platiť úroky, dane z pozemkov, interné tímy. Aj preto zrejme nemožno očakávať ďalší pokles cien nových bytov.
Má to vplyv aj na právnické firmy a ich vlastné výkony?
Áno. Na trhu je menej akvizícií pozemkov a projektov, viac ide o uzatváranie standstill agreementov s bankami a dohodovanie zmien v zmluvách o diele.
Sami ste spomínali prudký rast cien stavebných materiálov. Verejne sa diskutovalo najmä o jeho vplyve na zmluvy medzi developerom a konečným kupujúcim bytu. Ale čo sa dialo v pozadí developmentov? Otvárali sa zmluvy medzi developermi a dodávateľmi stavebných prác a materiálov?
Nie je to vôbec ojedinelé ani dnes. Samozrejme, záleží aj na veľkosti projektu a takpovediac sile stavebnej firmy a postavení developera. Stavebné spoločnosti sa prirodzene snažia znížiť straty a otvárať zmluvy s objednávateľmi. Vo väčšine prípadov je však cena v zmluve o diele dojednaná ako pevná.
Čo to v praxi znamená?
Jednoducho je na šikovnosti stavebného dodávateľa, akými argumentmi dokáže presvedčiť zákazníka o zvýšení ceny. Navyše v situácii, keď je trh predaja bytov spomalený, nemá ani developer veľký priestor na zvyšovanie jednotkových cien, lebo to len s ťažkosťami dokáže preniesť na konečného kupujúceho.
Dôsledkom prudkej inflácie a zníženia dostupnosti kapitálu je zvýšenie počtu insolvencií vo forme reštrukturalizácií alebo konkurzov. Vždy to prichádza s odstupom. Už je to tu?
Ak mám hovoriť za naše portfólio, opäť to závisí od segmentu. Napríklad v energetike sú insolvencie okrajová záležitosť. Ak niekto zbankrotoval, tak len obchodníci, ktorí zle nakúpili. Súhlasím, že dôsledkom spomalenia ekonomiky je zvýšenie insolvenčných konaní až s odstupom času, no ten ešte nenastal. Vplyv na to má mnoho faktorov. Napríklad rezervy firiem, hľadanie iných riešení, než je formalizovaná insolvencia, napríklad rokovanie s bankami.
Dá sa predpokladať, kedy príde vlna insolvencií?
Iba do určitej miery. Nechcem to preto odhadovať. Situácia je neprehľadná. Zjednodušene povedané, niektoré podniky neponúkajú veriteľom objektívny obraz o svojom podnikaní. Úlohu často zohráva i neznalosť, prípadne neochota rešpektovať zákonné povinnosti, najmä tie, ktoré zaviedla novela zákona o riešení hroziaceho úpadku. Očakávame rast insolvencií, a to najmä v tých segmentoch, ktoré dnes najviac postihujú ekonomické ťažkosti. Primárne tieto ťažkosti podľa nás postihnú segment stavebných spoločností, na ktoré bude mať súčasná situácia priamy dosah.
Čaká nás veľká vlna konkurzov a reštrukturalizácií stavebných firiem a developerov ako pred desiatimi rokmi?
V posledných týždňoch dve pomerne známe stredne veľké stavebné spoločnosti v konkurze skončili. Stavebný trh u nás nezažíva dobré časy. Máme enormne málo novoobstaraných verejných projektov, niektoré z už obstaraných majú sklz v realizácii z dôvodu príliš veľkej byrokracie pri získavaní potrebných povolení. Pribrzdenie trhu s novými bytmi, inflácia, znížená schopnosť čerpať eurofondy, prílišná byrokracia, nepružný spôsob verejného obstarávania, nedostatok pracovnej sily, to všetko sú dôvody, pre ktoré stavebné firmy nemajú dôvod na radosť. Firmy sú síce inde než pred dekádou, sú skúsenejšie, disponujú väčším množstvom kapitálu a zatiaľ neevidujeme takú vysokú mieru druhotnej platobnej neschopnosti ako v minulosti. Za seba však môžem povedať, že v tomto segmente očakávam zvýšenú mieru insolvenčných konaní v strednodobom časovom období.
Ako to odhadujete pri developeroch?
Pri nich je to mimoriadne zložité. Nepoviem žiadnu prekvapivú myšlienku, ale všetko bude závisieť od vývoja na trhu. Som však optimista. Kupujúci sa prispôsobia vyšším úrokovým sadzbám a celý trh sa postupne stabilizuje. Inovatívni developeri, ktorí majú prepracovaný spôsob komunikácie so zákazníkom, majú aj v súčasnosti konkurenčnú výhodu.
Sú dnes budúci vlastníci bytov či kancelárií lepšie chránení pred prípadným bankrotom developera?
Právna úprava v súvislosti s možným bankrotom prešla v uplynulých rokoch zmenami a sprísnila podmienky pre podnikateľov tak, že budú povinní predvídať vznik situácie, keď obchodná spoločnosť naplní parametre krízy. Ale nie je to žiadna garancia, že obchodné spoločnosti sa budú správať k veriteľom zodpovedne. V súvislosti s ochranou pred bankrotom z perspektívy budúcich vlastníkov bytov a nebytových priestorov je rozhodujúci výber developera, a to najmä v prípade nehnuteľností, ktoré sú zatiaľ v procese výstavby. Nielen naše skúsenosti ukazujú, že developeri, ktorí roky pôsobia na trhu s nehnuteľnosťami, sú pripravenejší aj na ťažko predvídateľné situácie a mali by byť garanciou dokončenia realizovaných projektov, a teda splnenia záväzkov voči klientom.
V portfóliu máte i významného poskytovateľa úverov z bankovej skupiny. Stúpa už podľa vašich údajov počet zlyhaných spotrebných úverov a lízingov?
Významný vplyv na počet nesplácaných záväzkov malo obdobie rokov 2020 až 2021 a čiastočne 2022. V dôsledku covidovej pomoci nastal v prípade potreby masívny odklad splátok, prípadne úrokov, z jednotlivých záväzkov. Následná éra lacných peňazí priniesla obrovské možnosti refinancovania, prípadne zvýšenia už existujúcich úverových liniek. Toto obdobie je však už za nami a, áno, v súčasnosti evidujeme nárast ťažkostí v súvislosti so splácaním záväzkov finančným inštitúciám. Banky a lízingové spoločnosti k situácii pristupujú uvážlivo a s každým klientom v ťažkostiach rokujú tak, aby našli obojstranne najlepšie riešenie. Často ide o odklad splátok, odklad úrokov, zmenu splátkového kalendára. Ale trpezlivosť finančných inštitúcií má svoje hranice, a keď veritelia vidia, že dohody sa nedodržiavajú, pristupujú k iniciovaniu konkurzu, odňatiu predmetu financovania či realizácii záložného práva (predaj financovaného majetku). Očakávame, že množstvo týchto úkonov bude v nasledujúcom období rásť.
Naďalej sú témou insolvenčného poradenstva aj osobné bankroty a oddlženia?
Áno, určite. So súčasne nastavenými oddlženiami sa totiž veritelia nikdy nezmieria ani sa nenaučia s nimi žiť. Legislatíva totiž zaviedla bezbrehé oddlžovanie, ktoré niektorí dlžníci doslova zneužili. Stali sme sa svedkami situácií, keď niektorí dlžníci doslova nabrali úvery alebo pôžičky a využili inštitút riadneho oddlženia. V rámci toho sme sa stretli s prihlásením fiktívnych veriteľov, ktorých nemôže správca ani popierať. Evidujem snahu niektorých spoločností o kúpu pohľadávok s cieľom zrušiť oddlženie pre nepoctivý zámer. Jedným z cieľov oddlžení malo byť to, aby sa fyzické osoby zákonným spôsobom zbavili svojich záväzkov a mohli sa znovu stať riadnymi účastníkmi na pracovnom trhu, uhrádzať odvody a iné zákonné náležitosti bez toho, aby ich mzda bola postihnutá exekúciou. Podľa mojich skúseností tento cieľ nastal len v minime prípadov, zato sa veľmi často stretávame s nepoctivými cieľmi pri oddlžovaní.
- Milan Malata
- Zakladajúci partner advokátskej kancelárie Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, ktorá patrí podľa všetkých dostupných rebríčkov medzi desať najväčších v krajine a silné postavenie má v segmente development a real estate. Právo vyštudoval na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach. Podieľa sa na zastupovaní významných sporov a transakcií. V kancelárii zodpovedá najmä za strategické poradenstvo.
