Župan Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Milan Majerský hovorí o ekonomickom rozvoji regiónu a výzvach, ktorým kraj čelí. Nové investície a vymazávanie investičného dlhu sú kľúčovou výzvou aj najľudnatejšieho a druhého najväčšieho slovenského kraja.
Ako vnímate súčasný stav rozvojových aktivít v kraji napriek problémom s financovaním?
Všetky samosprávy fungujeme v pomerne zložitom období. Na pleciach máme množstvo dôležitej agendy, zákonných povinností, koncepčných a rozvojových aktivít. Popritom sanujeme veľký investičný dlh z minulosti takmer vo všetkých nám zverených oblastiach. A to všetko v prostredí, kde sa neustále, takmer cyklicky boríme s napätým rozpočtom a absenciou systémových riešení, ktoré by nám zabezpečili plynulý a dostatočný prísun finančných prostriedkov.
O akom investičnom dlhu hovoríte?
Od roku 2001 sa len v PSK investičný dlh na cestách, mostoch, školách, zariadeniach sociálnych služieb a kultúrnych inštitúciách vyšplhal približne na jednu miliardu eur. Samosprávy sú financované z dane z príjmu fyzických osôb, čo zjavne nepostačuje, aby sme mohli držať krok s verejnými potrebami. Navyše kraj dopláca nielen na svoju excentrickú polohu a nálepku „dobiehajúceho“ regiónu, ale aj na nie celkom férové prerozdeľovanie verejných zdrojov.
Čo máte konkrétne na mysli?
V minulosti sa krajom do rozpočtov dostával príjem z dane z motorových vozidiel, a to podľa sídla firmy, nie podľa obslužnosti či toho, že využívali najmä regionálne cesty. V roku 2015 sa aj toto zmenilo a niekto zasiahol do vzorca, na základe ktorého sa prerozdeľuje aj daň z príjmov fyzických osôb. Vzorec, ktorý je postavený na počte obyvateľov a veľkosti územia, sa deformuje koeficientom. Pre Prešovský kraj je dnes na úrovni 93 percent. Počas existencie tohto koeficientu náš kraj – najľudnatejší a druhý najväčší, tak prišiel o viac ako 80 miliónov eur. Je najvyšší čas otvoriť tému spravodlivého a dostatočného financovania samospráv. Veď v súčasnosti chýba miestnym, obecným i krajských samosprávam len na základný chod a fungovanie vyše sto miliónov eur. Nie sú to peniaze na rozmary, ale na prežitie a zachovanie zamestnanosti.
Znamená to znižovanie rozpočtov a služieb?
Neviem si predstaviť situáciu, že budeme nútení krátiť rozpočty, prehodnocovať rozsah služieb alebo zastaviť čo i len jednu investičnú akciu. Napredovanie a dynamiku kraja jednoducho nemôžeme a ani nechceme zastaviť. Preto bojujeme o každú investíciu a každé euro na naše rozvojové aktivity.
Ktoré sú najväčšie investičné projekty v kraji?
Určite ide o projekty v dopravnej infraštruktúre, kde sa dá bez preháňania povedať, že sme lídrom v rekonštrukciách regionálnych ciest a mostov. Ročne v tejto oblasti preinvestujeme 50 miliónov eur. Ak mám uviesť príklady, stavbou desaťročia je veľká modernizácia 43 kilometrov Cesty slobody za 45 miliónov eur. Vynovená tatranská magistrála je dnes takmer po polstoročí slušná vizitka nielen pre kraj, ale i celé Slovensko.
Masívne modernizujeme aj naše školy, pričom v súčasnosti máme v školstve ukončené investície za sto miliónov eur. Za veľký úspech považujem vybudovanie unikátneho športového komplexu Strednej športovej školy v Poprade, kde nám štát nedal napriek prísľubom ani euro a postavili sme ho z vlastných zdrojov.
Čerpáte aj pomoc z eurofondov?
Eurofondy nám pomohli vybudovať nové centrá vzdelávania v Kežmarku, Prešove, Medzilaborciach, Starej Ľubovni a v súčasnosti jedno vzniká v Poprade-Matejovciach. V sociálnej sfére finišujeme s výstavbou nového zariadenia v Bijacovciach a skutočne jedinečnými stavbami budú čochvíľa aj kultúrne centrum vo Vranove nad Topľou a nové sídlo krajskej knižnice v Prešove s komplexom služieb či parkovaním v podzemnej garáži. Originálne architektonické dielo rastie i v Medzilaborciach v našom župnom Warholovom múzeu, ktoré zásadne mení svoju tvár zvonku aj zvnútra. Je to veľká vec.
Ako hodnotíte integrovanú územnú stratégiu ako cestu k zdynamizovaniu regiónov a prípravu na čerpanie eurofondov?
Vnímame ju ako veľkú príležitosť, ktorá podporí rozvoj našich regiónov Spiša, Šariša a horného Zemplína. Do kraja je alokovaných 286 miliónov eur, čo síce nie je málo, ale ani veľa, ak berieme do úvahy skutočné potreby území. Cez tento nástroj budeme napríklad pokračovať vo výstavbe viacúčelovej trasy v Poloninách či Eurovela 11, podporíme Domašu, vytvoríme výskumno‑inovačné či zdravotnícke simulačné centrá a pomôžeme si pri znižovaní energetickej náročnosti verejných budov. Určite by sme vedeli zmysluplne využiť podstatne väčší balík peňazí, keďže len zber údajov z našich území nám vygeneroval vyše 6 500 projektov, na ktoré by sme potrebovali až 3,9 miliardy eur.
Ako efektívne sa dá s eurofondmi pracovať?
Žiaľ, aj v tomto období sa zdá, že procesy a systém čerpania eurofondov sa nepodarí úplne zjednodušiť. Kraje síce dostali väčšie kompetencie, no samotná príprava, vyhlasovanie výziev a koordinácia projektov ostávajú na ministerstvách, ktorých predstavy sú často odlišné od potrieb území.
Dá sa to však robiť aj inak a po skúsenosti nemusíme chodiť ďaleko. V Poľsku sa uplatňuje silný regionálny prístup a veľká časť eurofondov ide priamo do regiónov. Kým u nás hovoríme o devätnástich percentách, poľské regióny rozhodujú o viac ako 44 percentách z celkovej eurofondovej alokácie. Naši susedia realizujú jednoduchšie, rýchlejšie a viac malých i veľkých projektov, tak prečo by sme nemohli aj u nás?
Ako sa kraj snaží získať pozornosť investorov?
Nedávno sme otvorili celkom nový koncept spolupráce, biznisové raňajky s tunajšími podnikateľmi. Pravidelne pripravujeme takzvané sieťovacie podujatia, v ktorých spájame verejnú sféru, podnikateľov, ale i vedu a výskum a tretí sektor. Za posledné obdobie prebehlo viacero rokovaní aj na úrovni župy alebo ministerstiev, kde sme boli prizvaní spolu s investormi, ktorí by mohli prísť do kraja.
Dobre naštartovanú spoluprácu máme so SARIO-m, s ktorým koordinujeme aj pomoc z našej strany. Nemáme v tejto oblasti veľa kompetencií, ale vieme promptne reagovať na požiadavky investorov, či sa to týka opravy ciest, zabezpečenia dopravy, alebo prípravy dualistov pre trh práce. Veľký benefit tu vidíme v príprave kvalitných pracovníkov, čo vieme ovplyvniť modernizáciou učebných odborov na našich stredných školách podľa potrieb zamestnávateľov. Chceme počúvať a reagovať na to, čo región potrebuje. A hoci do biznisu nevieme vstupovať, vieme otvárať dvere.
Je to cesta, ako znížiť regionálne rozdiely?
Nebudeme si nič nahovárať, regionálne rozdiely sú priepastné. Sme dlhodobo finančne poddimenzovaní vo všetkých oblastiach a zároveň sme najmenej rozvinutým zo slovenských krajov. Máme najnižší HDP na obyvateľa, tieto rozdiely sú markantné a dostávajú nás do nezávideniahodnej polohy.
O to viac a intenzívnejšie v posledných rokoch vynakladáme úsilie na prilákanie investorov aj vytvorenie podmienok na rast už etablovaných firiem. Prílev investorov môže jednoznačne prispieť k zníženiu regionálnych rozdielov medzi východom a západom, kde je investorov omnoho viac.
Ako by sa mala situácia riešiť?
Ak hovorím o dostupnosti, prvým hendikepom je holý fakt, že stále nemáme dobudovanú diaľnicu z Bratislavy do Košíc, ktorú sľubovali politici už pred dvadsiatimi rokmi. Ako soľ potrebujeme dobudovanie rýchlostnej cesty R4, ktorá je súčasťou medzinárodného koridoru Via Carpatia. Nedokončená diaľnica a sieť rýchlostných ciest je častým problémom, pre ktorý si to investori s východným Slovenskom rozmyslia a začnú stavať haly na západe. A naši obyvatelia cestujú za prácou tam.
Pomohol vám koncept dobiehajúcich regiónov Catching-up Regions?
Náš kraj bol prvý na Slovensku, ktorý Európska komisia a Svetová banka zvolili pre rast a naštartovanie dynamiky vo vybraných oblastiach. Vďaka systematickej práci sme tak pomohli napríklad vzniku geoportálu, koncepčnej práci s marginalizovanými rómskymi komunitami, no výrazne sme zmodernizovali i naše stredné odborné školstvo a rovnako sme priniesli nové investičné impulzy pre Poloniny. Celkovo sme v rámci tohto exkluzívneho projektu vygenerovali investície takmer za 150 miliónov eur.
Ako pokračujete v rozvoji cestovného ruchu?
Po Bratislavskom a Žilinskom kraji sme tretím najnavštevovanejším krajom Slovenska. Ponuka regiónu je jedinečná a Prešovský kraj je doslova krajom unikátov. Teší nás, že z iniciatívy našich oblastných i krajskej organizácie cestovného ruchu vznikla spoločná prezentácia pod značkou VÝCHOD a pokračujú mnohé kapitálové i marketingové aktivity.
Do cestovného ruchu, uchovávania prírodného a kultúrneho bohatstva a obnovy kultúrnych pamiatok smerujeme nemalé finančné sumy. V posledných rokoch cielime na cyklotrasy a budujeme nové úseky. Len nedávno sme pre cyklistov otvorili prvý úsek Poloniny trailu, viacúčelovej cesty popri vodnej nádrži Starina, na jeseň by mali byť hotové aj ďalšie trasy.
Aký význam má dotačný program PSK pre rozvoj regiónu?
Tu sme naozaj veľmi aktívni. Za posledných sedem rokov smerovalo do regiónov v rámci vyhlásených dotačných výziev kraja takmer 33 miliónov eur vrátane účelových dotácií, z ktorých najvýznamnejšia je pre nový štadión v Prešove. To je obrovský balík peňazí z rozpočtu kraja, vďaka ktorému sa realizujú nielen malé, mäkké projekty, ale aj finančne náročnejšie investičné aktivity. Vidíme, ako v kraji rastú športoviská, ľadové plochy, plavárne, ako sa modernizujú kultúrne domy, obnovujú cyklotrasy, sociálne zariadenia, organizujú sa stovky podujatí, najnovšie sa podporujú aj ambulancie či zelené aktivity.
Ako funguje integrovaný dopravný systém v PSK, ktorý umožňuje použitie jedného lístka na dopravu pre celý východ?
Zavedenie integrovaného dopravného systému na východnom Slovensku je dlhodobý proces. Doposiaľ sme v regionálnej autobusovej doprave spolu s Košickým samosprávnym krajom zaviedli spoločnú tarifu, taktovú dopravu, špeciálne zľavy, centrálny dispečing i zónovú tarifu, s ktorou úzko súvisia predplatné a prestupné lístky. Aj keď je za nami množstvo práce, stále ide len o prvú fázu integrácie, ktorá má v konečnom dôsledku priniesť cestujúcim možnosť využívať všetky druhy dopravy na jeden cestovný lístok. V ďalších fázach teda logicky očakávame rozšírenie zónovej tarify IDS Východ na železničnú dopravu, ako aj MHD v jednotlivých mestách. Budeme pracovať na tom, aby sa to stalo už v blízkom časovom horizonte.
Aké sú najväčšie vízie a ciele kraja na nasledujúce obdobie?
Chceme investovať čas, energiu a peniaze pre lepší život ľudí kraja. Chceme lepšie školy, zariadenia sociálnych služieb, obnovené kultúrne pamiatky, ale aj dobrú prácu a nové pracovné príležitosti. Sila krajiny spočíva v sile regiónov. A na tie na východe Slovenska sa občas neprávom zabúda. Akokoľvek sme aktívni, bez väčších investícií, stimulov a pomoci štátu to nepôjde.
- Milan Majerský
- Od roku 2009 pôsobil ako poslanec PSK. V roku 2014 sa stal primátorom Levoče. Od roku 2017 je predsedom Prešovského samosprávneho kraja a od roku 2023 aj poslancom Národnej rady SR.
