Práve M. Gregor jej udával smer – obrovským rozhľadom v technologických trendoch i vytrvalým dôrazom, že každý dobrý nápad treba dotiahnuť do konkrétneho riešenia. CEIT sa pod jeho vedením stal lídrom automatizácie priemyslu a inteligentnej logistiky v strednej Európe.
Žilinský model inovácií
Začiatkom deväťdesiatych rokov absolvoval M. Gregor sériu pobytov v Spojených štátoch, Nemecku a vo Švajčiarsku, prednášal tu na prestížnych univerzitách. Mal vtedy na výber – zostať na Západe a robiť špičkovú vedu alebo sa vrátiť na Žilinskú univerzitu a pomôcť jej posunúť sa na európsku úroveň. „Vždy som chcel robiť veľké veci, ale na Slovensku. Sme síce malá ekonomika, čo sa môže zdať ako nevýhoda, ale dáva nám to možnosť byť pružní a flexibilní,“ tvrdí M. Gregor.
Prostredie v Žiline vytváralo dobré predpoklady. Univerzita bola už v osemdesiatych rokoch akýmsi laboratóriom pre okolité priemyselné závody – ZŤS, ZVL, SCP Ružomberok. „Aplikovaný výskum sme robili s vedomím, že je tu zákazník a jeho potreby. Tento duch pretrval. Výskum sa neskončí len publikovaním článku, ale výstupom, realizovaním myšlienky,“ vysvetľuje M. Gregor.
Manažér roka je tradičné ocenenie udeľované týždenníkom TREND už od roku 2005. Desiatku nominovaných zostavuje redakcia, o držiteľovi titulu rozhodujú hlasovaním osobnosti hospodárskeho života z TREND Barometra spolu s čitateľmi TRENDU a TREND.sk.
Profily nominovaných sme uverejňovali postupne od 20. augusta. Hlasovanie v 11. ročníku ankety bolo spustené 21. októbra a skončí sa 4. novembra. Víťaza vyhlásime 10. novembra na slávnostnom večeri TREND TOP 2015.
Rozhodnite o Manažérovi roka 2015 - hlasovanie je spustené
S kolegami z univerzity, prof. Jánom Košturiakom a prof. Branislavom Mičietom, založili v polovici deväťdesiatch rokov Slovenské centrum produktivity (SLCP). Firmám ponúkli poznatky, ktoré získali na Západe i v Japonsku.
Priemysel na Slovensku vtedy prechádzal bolestivou reštrukturalizáciou, produktivita padla na štyridsať percent európskeho priemeru. Všetci sa chceli učiť japonskému štýlu riadenia, hitom sa stal lean manažment, just-in-time a ďalšie metódy. „Toto obdobie máme za sebou, produktivita priemyslu aj vďaka zahraničným investorom vzrástla na dnešných 78 percent európskeho priemeru. Vzhľadom na východiskový stav je to skvelý výsledok,“ konštatuje M. Gregor.
Nástup digitalizácie
Priemysel dnes stojí pred ďalšou, ešte väčšou výzvou – do fabrík vtrhla digitalizácia. Odhaduje sa, že digitálne technológie majú potenciál zvýšiť produktivitu najmenej o ďalších 30 až 40 percent. V Nemecku vznikla celá stratégia ich nasadenia, nazvaná Industrie 4.0. Názov naznačuje, že ide o štvrtú etapu priemyselnej revolúcie, ktorej výsledkom bude „inteligentná fabrika“, schopná sama sa riadiť.
V Žiline nástup digitalizácie predvídali. M. Gregor spoločne s prof. Štefanom Medveckým v roku 2007 pretvorili SLCP na technologický inštitút – poradenstvo ustúpilo a sústredili sa na vlastný výskum a vývoj. Do komerčnej podoby doviedli koncept „digitálneho podniku“, ktorý v digitálnom modeli fabriky umožňuje konštruovať produkty a optimalizovať výrobné operácie ešte predtým, ako sa spustí fyzická produkcia. Experimentmi s 3D skenovaním a 3D tlačou položili základ aditívnej výroby na Slovensku. Pustili sa aj do vývoja inteligentných výrobných systémov známych pod značkou ZIMS.
V tom čase rozbehli aj intenzívnu spoluprácu s bratislavským Volkswagenom. „Ešte pod vedením Jozefa Uhríka nám automobilka veľkoryso otvorila dvere. Môžeme tu robiť experimenty, je pre nás akousi vývojovou dielňou. Výsledkom bolo okrem iného riešenie s mobilnými robotickými systémami MRS, ktoré od základu menia internú logistiku,“ hovorí M. Gregor.
Vo Volkswagene dnes funguje okolo 130 robotických vozíkov a po spustení výrobnej haly H4, ktorá pracuje v testovacom režime, ich bude troj- až štvornásobne viac. Bratislava sa stane unikátnou fabrikou vo svete aj vďaka špičkovým riešeniam z CEIT-u.
Milan Gregor Zdroj: foto: Maňo Štrauch
Roboty pre chytré fabriky
Hoci niektoré technológie „inteligentných fabrík“ už existujú, viaceré čakajú na svojich objaviteľov. V Žiline experimentujú s robotmi novej generácie, schopnými spolupracovať s človekom. Odtiaľ názov co-worker roboty, skrátene coboty. Sú dostatočne inteligentné, aby vedeli rozdeliť úlohy medzi robota a človeka podľa toho, kto ich urobí rýchlejšie. V CEIT-e hľadajú spôsoby nasadenia cobotov do výrobných liniek tak, aby radikálne zvýšili ich produktivitu a flexibilitu.
„Na výskum nových, neprebádaných tém sme vyčlenili viacero tímov. Zaoberajú sa špičkovými otázkami, aké riešia aj americké univerzity,“ hovorí M. Gregor. Skúmajú napríklad uplatnenie umelej inteligencie v mobilných robotoch MRS.
Zaoberajú sa strojovým učením a agentným riadením, kde sa každá jednotka podľa situácie autonómne rozhoduje pri plnení daného cieľa. Robotické vozíky s prvkami inteligencie by si potom samy organizovali optimálnu logistiku.
Vývoj smerom k „inteligentným fabrikám“ naberá rýchle obrátky. Reálne projekty majú pripravené americké firmy Apple, Google či Intel, pracujú na nich v Nemecku a dokonca aj v Číne. Otázka znie, ako je pripravený slovenský priemysel, aby ho revolučné trendy neobišli.
Zrejme posledná príležitosť
„Inteligentná výroba je hi-tech sféra, žiadna slovenská firma alebo inštitúcia nemá na jej komplexné riešenie ani zdroje, ani kapacity,“ hovorí M. Gregor. Pozná však spôsob, ako to prekonať. „V Prešove sa vyznajú v robotoch, v Košiciach pokročili s umelou inteligenciou, my rozumieme výrobným systémom, IPA Slovakia, ktorá sídli ani nie kilometer od nás, je špičková konzultačná firma. Ak sa prepojíme a spoločne naštartujeme spoluprácu aj so zahraničím, máme reálnu šancu preniknúť nielen do Európy, ale celého sveta,“ vysvetľuje.
Slovenský priemysel dováža až 90 percent technológií zo zahraničia. „Je len zopár firiem, schopných okrem tovarov produkovať aj znalosti. To je signál, že začíname upadať. Nepomáha ani výskumná základňa. Nezmieriteľný boj autorít z univerzít a SAV s predstaviteľmi priemyslu naďalej pokračuje, hašteríme sa namiesto hľadania synergií a ciest, ako prepojiť výskum a inovácie,“ tvrdí vedec.
Vďaka európskym fondom získa Slovensko v nasledujúcich piatich rokoch takmer dvojnásobok zdrojov na výskum a inovácie ako v minulosti. Možno je to posledná príležitosť, ako nastúpiť na rozbehnutý vlak – položiť základy pre znalostnú spoločnosť, schopnú tvoriť a profitovať zo znalostí. „Nemáme inú možnosť, len spojiť sily. Ak ako krajina zvládneme Industrie 4.0, na niekoľko desaťročí tu udržíme špičkový priemysel. Zároveň vytvoríme intelektuálne zázemie, aby ďalšie generácie inžinierov zvládli nástup nových, teraz ešte netušených technológií,“ podčiarkuje M. Gregor.
Milan Gregor (60)
Milan Gregor Zdroj: foto: Maňo Štrauch
Ako vedec pôsobil na prestížnych univerzitách v Európe, dodnes prednáša na Žilinskej univerzite. Je spoluzakladateľom technologického inštitútu CEIT (Central European Institute of Technology), kde rozvíja koncepty digitálneho podniku, inteligentnej výroby, biomedicínske i materiálové inžinierstvo. Pred dvoma rokmi mu prezident udelil najvyššie štátne vyznamenanie – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za rozvoj hospodárstva, vedy a techniky a šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí.
Zisky aj bez dividend
CEIT je ojedinelým príkladom spojenia akademickej sféry a biznisu. Aký má dnes vzťah k Žilinskej univerzite?
Ako vysokoškolský učiteľ som vždy chcel, aby bol CEIT spojený s univerzitou. Bola pri jeho založení, no neskôr sa ukázali právne prekážky a zo spoločnosti vystúpila. Jej symbolický vklad sa jej snažíme vracať v tisícnásobnej výške. Inštitút sme zakladali v snahe vytvoriť priestor ľuďom z univerzity pre výskum a experimenty. Rovnako sme chceli pritiahnuť talentovaných absolventov a doktrandov, aby pokračovali vo vedeckej práci a slobodne tvorili.
Kto je v súčasnosti akcionárom CEIT-u?
Traja profesori z univerzity – Branislav Mičieta, Štefan Medvecký a ja. Dnes tvoríme dozornú radu spoločnosti. Teší ma, že sme vždy sledovali spoločný záujem, išli za veľkými cieľmi a inšpirovali ostatných. Peniaze sú len prostriedok, ako to dosiahnuť. CEIT žije výhradne z projektov pre priemysel a všetky príjmy investujeme do ďalšieho rozvoja. Doteraz sme si nevyplatili žiadne dividendy a som kolegom vďačný, že im ani nepadlo to žiadať.
Dve moderné budovy so špičkovými laboratóriami vedľa univerzitného kampusu celkom isto vyvolávajú rešpekt, ale zrejme aj iné pocity.
Sme otvorení pre spoluprácu a každému radím, aby si založil vlastný CEIT. Veľmi si želám mať v susedstve aspoň dvadsať takýchto inštitútov. Okolo univerzity by sa sústredili tisícky tvorivých inžinierov a vytvorili by nový ekosystém inovácií a pokrokových technológií, aké potrebuje celá naša krajina.
Partneri projektu: