Mihók: Bez dobre fungujúcej ekonomiky nemôžeme robiť sociálnu politiku

Predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók hovorí o zmenách, ktoré ovplyvnili Slovensko, Európu, ale aj svet v posledných 30 rokoch.

Ako hodnotíte vývoj Slovenska z pohľadu podnikateľského prostredia za posledných 30 rokov?

Vždy je možné uplatniť dva pohľady, optimistický a pesimistický. Niekde medzi týmito dvoma extrémami sa nadchádza realita. Svet sa zmenil a, chvalabohu, Slovensko sa dokázalo meniť a vyvíjať v rámci zmien, ktoré prebehli vo svete.

Dnešná štruktúra ekonomiky je oveľa viac adaptovaná na celkovú globálnu ekonomiku, ale aj na potreby tejto krajiny. Slovensko sa výrazne otvorilo, čo je pozitívne aj z hľadiska vstupu zahraničného kapitálu. Na druhej strane si dokázalo udržať silné domáce podnikateľské subjekty, ktoré neobhospodarujú len domáci trh, ale sú aj exportne orientované. Na Slovensku máme silné skupiny, ktoré investujú v zahraničí. Z hľadiska kvality manažérov sme sa na Slovensku výrazne pohli. Samozrejme, nie všetko je ideálne.

Kde vidíte najväčší problém?

Najviac ma mrzí výrazný pokles úrovne vzdelávania a školstva. To sa dotýka aj oblasti podnikania, lebo firmy potrebujú kvalifikovaných ľudí, ktorí dokážu byť veľmi adaptabilní na podmienky, ktoré sa dnes drasticky menia. Musím konštatovať, že nároky v oblasti vzdelávania, a to od základnej školy, keďže tam sa začína celý proces výchovy, až po univerzitu, veľmi výrazne klesli.

Keď si zoberieme celý prechod z centrálne plánovanej ekonomiky do súčasného stavu, tak hlavným atribútom vstupu bola kvalita aj štruktúra pracovnej sily, vďaka ktorej sem zahraničné firmy prichádzali. Isteže, bola to aj cena práce a, chvalabohu, v cene práce sme sa posunuli. Ale v kvalite aj štruktúre pracovnej sily sme klesli. Čiže, o to sme znížili svoju atraktívnosť v rámci európskej aj globálnej ekonomiky.

Voči okolitým krajinám sa Slovensko posúva dopredu len pomaly. Prečo zaostávame?

Hlavný problém vidím možno v dvoch oblastiach. Prvou je, že hospodárska politika akoby nebola prioritou vlády. Jediná oblasť ľudskej činnosti, ktorá tvorí materiálne a finančné hodnoty, je ekonomika. Všetky ostatné oblasti nášho života spotrebúvajú jej produkty. Každá rozumná vláda preto musí staviť všetko na fungovanie ekonomiky. A tu výrazne zaostávame oproti našim susedom.

Ale je tu aj druhý faktor. Ekonomika Európskej únie zaostáva za dynamikou ostatného sveta. Stratili sme ťah na bránu. Precestoval som prakticky celý svet a keď porovnávam diskusie s partnermi v iných krajinách, ťah na bránu je úplne iný, ako je v Európskej únii.

Čo strata tohto ťahu znamená?

V rámci EÚ likvidujeme vnútornú konkurenciu. Chceme mať všetko akoby v jednej rovine – každý má mať rovnaké podmienky a rovnaké dane. Pritom úroveň ekonomiky v rámci členských krajín nie je taká, aby sme to mohli robiť, a ak likvidujeme vnútornú konkurenciu, strácame aj vonkajšiu konkurenčnú schopnosť.

Spomínali ste, že hospodárska politika nie je prioritou vlády. Prečo?

Často pozerám zápisy zo zasadania vlády. Keď si zoberiem, koľko percent sa venovala ekonomike a koľko rôznym iným veciam, tak mi je z toho smutno. Nie ako ekonómovi, ale ako človeku, ktorý vie, že bez dobrej fungujúcej ekonomiky nemôžeme robiť sociálnu politiku. Napokon, najlepšia sociálna politika je fungujúca ekonomika, ktorá zamestnáva ľudí.

Sťažujeme sa na situáciu v zdravotníctve. Som presvedčený, že zdravotníctvo nie je pred kolapsom – už je v kolapse. Jedným z dôvodov sú finančné zdroje, ktoré môžeme alokovať do zdravotníctva, ale keď ich ekonomika nevytvorí, tak zdravotníctvo bude kolabovať ďalej. Preto si myslím, že by ekonomika z hľadiska každej vlády skutočne mala byť prioritou číslo jedna.

Dokáže dobrou politikou aj taká malá ekonomika prosperovať vo veľkom svete?