Politici v strednej a východnej Európe ho zvyknú označovať za prevažne ekonomickú migráciu. Stotožňujú sa i s rozšíreným názorom verejnosti, že migranti prichádzajú za sociálnymi pôžitkami, ktoré sú v západných a škandinávskych štátoch EÚ mimoriadne štedré.

Niektorí vidia v migrantoch parazitickú vrstvu a varujú pred jej prudkým rastom. Prístup Nemecka sa výrazne líši. Piateho septembra otvorilo hranicu, aby umožnilo tisícom migrantov vycestovať z Rakúska. To, čo iní chápu ako hrozbu, Berlín považuje aj za príležitosť.

Šesť miliárd eur

Takú vysokú sumu predbežne vyčlenila nemecká vláda v noci na 7. septembra, aby zvládla nápor utečencov, ktorí sa valia do spolkovej republiky. Len do Mníchova ich za prvý septembrový víkend pricestovalo vyše dvadsaťtisíc.

„Džermany! Džermany!“ skandovali pri každej príležitosti už od príchodu do Grécka. A ešte volali:„Merkel, Merkel!“

Berlín oficiálne odhaduje tohtoročný prílev migrantov na osemstotisíc. Neoficiálne nevylučuje ani závratný milión, najmä keby nepoľavil masový exodus zo Sýrie po takzvanej balkánskej trase z Turecka a Grécka cez Balkán a strednú Európu.

Hoci utečenecká kríza kulminovala začiatkom septembra v pomerne úzkom priestore medzi Maďarskom, Rakúskom a Nemeckom, zasiahla celý starý svetadiel. A vojnami rozvrátené široké pásmo na Blízkom východe a v severnej Afrike jej dáva vysoký potenciál ďalšieho rastu.

Malé sťahovanie národov

Súčasná migračná vlna zaplavuje Európu v takej miere, akú nepoznala od skončenia 2. svetovej vojny. Masy ľudí putujúcich cez more, pešo, vlakmi, autobusmi i v skrýšach áut a nákladiakov prekonávajú neraz bez akejkoľvek batožiny stovky kilometrov a hranice viacerých štátov.

Tento pohyb prebúdza u pamätníkov starších vekových ročníkov spomienky na udalosti, ktoré prežívali na vlastnej koži. Rozsah nekontrolovaného prílevu utečencov z Maďarska do Rakúska pripomína Rakúšanom pohnutý november 1956, keď otvorili po potlačení maďarskej revolúcie sovietskymi tankami hranice a zriadili sieť záchytných táborov pre Maďarov, ktorí masovo utekali na Západ za slobodou.

Nemci vnímajú zástupy utečencov na balkánskej trase cez prizmu mohutného a spočiatku chaotického povojnového presunu obyvateľstva v rokoch 1945 – 1946. Týkal sa i Československa, odkiaľ boli vysídlené tri milióny sudetských, ale i karpatských Nemcov.

Vo vojnou zničenom Nemecku sa tak ocitlo v prvých dvoch povojnových rokoch zhruba dvanásť miliónov repatriantov, presídlencov a vyhnancov. Boli prevažne nemeckého pôvodu, čo bola výhoda, ktorá uľahčovala integráciu a motivovala domáce obyvateľstvo na obetavosť a solidaritu.

Nie je to však len Nemecko, kto vie, o čo ide. Súčasné „malé sťahovanie národov“ vyvoláva v občanoch bývalej Juhoslávie reminiscencie na utečenecké vlny v dôsledku občianskych vojen v Slovinsku (1991), Chorvátsku (1991 – 1995), Bosne a Hercegovine (1992 – 1995), Kosove (1998 – 1999) a Macedónsku (2000 – 2001).

Teoreticky by sa preto mali utečenci prechádzajúci cez Balkán v lete 2015 stretávať so sympatiami, ústretovosťou a pohostinnosťou domáceho obyvateľstva. Realita to však potvrdila len v obmedzenej miere. Spontánne srdečného privítania zo strany úradov i miestneho obyvateľstva sa im dostalo azda iba v bavorskej metropole. V iných nemeckých mestách sa o dôstojné privítanie postarali najmä mimovládne organizácie a dobrovoľnícke skupiny.

Menšia miera spontánnosti, no vyššia úroveň profesionálnej starostlivosti o privandrovalcov v Nemecku a predtým už i v Nickelsdorfe (rakúskom tábore na hranici s Maďarskom) a vo Viedni však mala svoje výhody. Ukončila šnúru utrpení a neistôt, ktoré museli utečenci prekonávať počas strastiplného putovania juhovýchodnou a strednou Európou za vytúženým cieľom.

Migranti: Nemci ich vítajú, pre strednú Európu sú to paraziti

Európske imigračné cesty - schéma. Kliknite pre väčší obrázok.

Nemecko! Nemecko!

„Džermany! Džermany!“ skandovali pri každej príležitosti už od príchodu do Grécka v univerzálnej skomolenej angličtine meno vysnívanej krajiny – kam sa túžili dostať. „Merkel, Merkel!“ volali na znak vďaky nemeckej kancelárke Angele Merkelovej po tom, čo nemecký Spolkový úrad pre migráciu a utečencov BAMF pozastavil plnenie Dublinskej dohody a prestal vracať sýrskych utečencov, ktorí žiadajú o azyl v Nemecku.

Povestný nemecký zmysel pre dokonalé organizovanie masových podujatí umožnil tisícom utečencov pokračovať v jazde vlakom z Mníchova do iných nemeckých miest a lokalít s pripravenými ubytovacími tábormi.

Väčšina však ostáva pre začiatok v Meste so srdcom, Weltstadt mit Herz, ako o sebe hovorí Mníchov. Niektorí sýrski utečenci, ktorí tvoria najpočetnejšiu zložku mixu migrantov, už poukázali v rozhovore s nemeckými novinármi na skutočnosť, ktorá sa týka strednej Európy a nepriamo i Slovenska.

Spomenuli, že v Grécku, Macedónsku, Srbsku a Maďarsku sa na nich domorodci dívali nedôverčivo až nevraživo, ako na masy votrelcov, ktorých sa treba čo najskôr zbaviť. Až vo Viedni a v plnej miere v Mníchove cítia na sebe pohľady hostiteľov poskytujúcich prístrešie príchodiacim, ktorí ostanú, aby si našli v Nemecku nový domov.

Táto várka novoprišelcov má kvalitatívne odlišný prístup k Nemecku, než mali v nedávnej minulosti tureckí alebo juhoslovanskí gastarbeiteri.

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa