Migranti domácim mzdy neznižujú. Prečo ich Slovensko potrebuje

Pritom práve dnes je na ňu ten najvyšší čas. Miera nezamestnanosti sa blíži k svojmu historickému minimu, podiel firiem sťažujúcich sa na nedostatok vhodnej pracovnej sily je už vyšší ako v roku 2008 a úspešná migračná politika má potenciál pomôcť citeľne zmierniť dôsledky neodvratnej demografickej krízy.

Zvyšovanie platov nepomôže

Až 21 percent slovenských zamestnávateľov v priemysle a 14 percent firiem pôsobiacich v službách v januárovom prieskume Štatistického úradu SR uviedlo, že jedným z hlavných obmedzujúcich faktorov je pre nich nedostatok vhodných zamestnancov. Ide už o vyšší podiel firiem reportujúcich problém s nachádzaním pracovníkov ako pred Veľkou recesiou, keď slovenská miera nezamestnanosti dosiahla zatiaľ historické minimum.

Dnes sa situácia opakuje, zamestnávatelia sa sťažujú a od vlády sa očakáva, že bude reagovať. Mnohí výrobcovia i kabinet prízvukujú, že sa chcú sústrediť najmä na preškoľovanie a výchovu domácich nezamestnaných. To však stačiť nebude. Už teraz je napríklad v trnavskej automobilke PSA každý siedmy pracovník zo zahraničia. Pretože napriek spolupráci montážneho závodu s úradmi práce, ktoré stále evidujú viac ako 200-tisíc uchádzačov o zamestnanie, ľudí schopných a ochotných nastúpiť do automobilky je len niekoľko desiatok. Podobná situácia je v galantskom Samsungu či v iných firmách.

Jednou z možností, ako potrebných ľudí prilákať, je zvyšovanie ponúkaných platov. To sa aj deje: najviditeľnejšie v oblasti obchodu, kde mzdy výraznejšie zvyšovali napríklad Lidl či Nay. Firmy však môžu zvyšovať platy len do určitej miery. Potom im už vysoké osobné náklady obmedzujú ďalšie investície alebo ziskovosť. Ani v takom prípade však nedokážu na pracovný trh prilákať podstatne viac nových ľudí. Skôr si zamestnancov medzi sebou preťahujú, čo celkovú situáciu s nedostatkom pracovných síl nijako nezlepšuje.

Rast osobných nákladov od určitej hranice môže spôsobiť aj to, že výsledná relatívne nízka ziskovosť v očiach zahraničného investora môže ohroziť existenciu miestnych pobočiek niektorých spoločností v oblastiach s nízkou pridanou hodnotou.

Mladí nám budú čoskoro chýbať 1/2
(tis. osôb, veková pyramída v roku 2030, stredný scenár)

Prehrievanie chce viac pracovníkov

Priemerná mzda na Slovensku rastie rýchlejšie ako produktivita práce v tomto roku už štvrtý rok za sebou. Prirýchly rast platov a cien pri nízkej miere nezamestnanosti sa zvykne nazývať aj prehrievaním ekonomiky. Podľa prepočtov ministerstva financií na Slovensku sa takéto prehrievanie začína práve v tomto roku. Jadrová inflácia síce zatiaľ dosahuje len 1,3 percenta a priemerná mzda rastie tempom okolo troch percent, celkový dopyt v hospodárstve však podľa rezortu financií už začína prevyšovať ponuku. A v najbližších rokoch sa má situácia len zhoršiť.

Ekonomika v takej situácii na svoju stabilizáciu potrebuje nový ponukový stimul, teda nové fabriky a nových ľudí. Dodatočnú výrobnú kapacitu poskytne napríklad automobilka Jaguar Land Rover spolu s dodávateľmi. Naráža však na spomínaný nedostatok pracovných síl. V rámci stabilizácie prehrievania by bol jednou z možností práve prílev zahraničných pracovníkov. V prvom rade z krajín Európskej únie, kde je pohyb pracovných síl voľný.

Ani to však nemusí stačiť: