Migračné reformy EÚ – postaraj sa o azylantov alebo zaplať

Nad Európou sa opäť vznáša prízrak migračnej krízy. Júlový bruselský samit EÚ znovu ukázal, aká je nová migračná reforma, prijatá ministrami vnútra Únie pred niekoľkými týždňami, stále krehká. Ani po dlhých nočných rokovaniach, do ktorých sa vložila talianska premiérka Giorgia Meloniová, francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz aj český premiér Petr Fiala, se totiž nepodarilo poľského premiéra Mateusza Morawieckého a maďarského premiéra Viktora Orbána presvedčiť, aby prestali blokovať závery samitu k migrácii. Najmä Meloniová, mimochodom na úrovni Únie doposiaľ zásadná spojenkyňa Poľska, doma reformu migrácie vydávala za zásadný úspech Talianska. Neúspešné vyjednávanie s Poliakmi a Maďarmi na samite jej pošramotilo reputáciu.

Návrat k minulosti

Morawiecki a Orbán nechceli po samite nič menšie než zopakovanie niekoľko rokov starého uznesenia jedného z predchádzajúcich samitov EÚ, kde bolo povedané, že o záležitostiach migrácie sa bude na samitoch hlasovať jednomyseľne. Teda že nič bez súhlasu Maďarska a Poľska neprejde.

Pri hlasovaní kvalifikovanou väčšinou, ktorou sa na úrovni ministrov vnútra o migračnej reforme hlasuje, osamotený nesúhlas Maďarska a Poľska nič neznamenal. Poliaci a Maďari nemajú na rozdiel od roku 2017 podporu ani Slovenska či Česka. Pražská vláda podobu migračnej reformy privítala a považuje ju za dobrý kompromis a posun vpred. „Nie sme spokojní, ako dnes vyzerá migračná a návratová politika,“ hovorí Fiala. „Zachovať súčasný stav je pre nás zlá cesta.“ A keď sa ani jemu nepodarilo Poliakov a Maďarov presvedčiť, išiel ešte ďalej a označil postup Budapešti a Varšavy za niečo, čo „je proti českým záujmom“. Slovenský premiér Ľudovít Ódor také tvrdé slova nepoužil, ale svoj postoj dal najavo niekoľko dní po samite, keď navštívil Prahu. „V súčasnosti v mnohých otázkach viac funguje spolupráca Česka a Slovenska než krajín Vyšehradskej štvorky,“ uviedol po rokovaní s Fialom.

Poľské referendum

V Poľsku sú stávky vysoké. V októbri sú v Poľsku parlamentné voľby a vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS) v nich nemá víťazstvo isté a môže skončiť po ôsmich rokoch v opozícii. Preto sa PiS rozhodlo po viac ako siedmich rokoch opäť na téme migrácie získať hlasy, ktoré strane Jaroslawa Kaczynského a premiéra Morawieckého chýbajú k udržaniu sa pri moci. 

V Poľsku sa rozbehla demagogická vládna kampaň proti migračnej reforme a bolo oznámené, že spoločne s voľbami má byť aj referendum o odmietnutí novej európskej migračnej politiky. „Môžem potvrdiť, že plánujeme zorganizovať parlamentné voľby a referendum o pláne EÚ na relokáciu migrantov súbežne,“ uviedol na konci minulého týždňa Morawiecki.

Argumenty používa poľská vláda rôzne. „Nie je možné zaobchádzať inak s obyvateľmi Ukrajiny na jednej strane a s ľuďmi z Blízkeho východu a Afriky na strane druhej,“ vyhlásil už pred začiatkom samitu Morawiecki. Mal tým na mysli to, že kým na Ukrajincov, ktorých prijalo Poľsko vyše dvoch miliónov, Varšava údajne nič od EÚ nedostala, príspevok na jedného migranta, ktorého odmietne Poľsko prijať, by mal byť pre hraničný štát EÚ po prijatí reformy dvadsaťtisíc eur.

To však nie je pravda. Pre Ukrajincov bol zvolený špeciálny model. Pre vojnových utečencov boli otvorené nielen vonkajšie hranice EÚ, ale sa mohli usadiť kdekoľvek v Únii. Nedostali tam však azyl, ale len „dočasnú ochranu“. To je z pohľadu lekárskej starostlivosti, práce či vzdelania výhodnejšie, ale zároveň je tento štatút najviac na dva roky a automaticky sa končí s koncom vojny. S náporom utečencov tak Poľsku aj Slovensku pomohli automaticky štáty, s ktorými Ukrajina nehraničí. Stovky tisíc utečencov išli ďalej, skoro pol milióna do Česka a takmer milión do Nemecka. 

Nesedí ani to, že Poľsko od EÚ na jedného ukrajinského utečenca dostalo len desiatky eur. Priame príspevky Únie na zvládnutie utečeneckej vlny dosiahli v prípade Poľska stovky miliónov eur. Ďalšie peniaze mal Poľsku priniesť už spomínaný samit EÚ, kde český premiér Fiala presadil do záverov zamietnutých Varšavou a Budapešťou pasáž o ďalšej finančnej pomoci Varšave a Prahe so zvládnutím krízy. „Tým, že Poľsko a Maďarsko blokujú text o migrácii, blokujú tiež peniaze, ktoré by sme mali dostať,“ povedal dosť nahnevane Fiala. Orbánova argumentácia proti migračnému textu bola ešte hysterickejšia než poľská a úplne mimo reality. „Brusel zneužíva právomoci. Chce umiestniť migrantov do Maďarska silou. To je neprijateľné, chcú z Maďarska nútene urobiť zem migrantov.“