Je málo miest na svete, ktoré prekonajú očakávania svojich návštevníkov. Najmä tie, o ktorých čítame superlatívy, nás väčšinou sklamú. Existuje však jedno, ktoré vás určite nadchne aj po všetkých chválach, ktoré ste o ňom počuli a čítali. Dubrovník.

Obeť bômb

Dubrovník, alebo pôvodne Ragusa, má pohnutú históriu. Nielen tú dávnu, siahajúcu do staroveku, ale najmä novodobú. Odohrávajúcu sa len pred niekoľkými rokmi pred očami kultúrneho sveta. Dubrovník sa stal zajatcom počas vojny v Juhoslávii, keď mali útok naň a následné bombardovanie slúžiť na zlomenie morálneho odporu Chorvátov. Len kvôli štatistike – na mesto spadlo začiatkom deväťdesiatych rokov dvetisíc pancierových striel, ktoré zasiahli 68 percent z jeho 824 budov a zničili dve tretiny všetkých striech. Niektoré historické miesta boli v plameňoch, na viac ako 111 miestach boli prelomené steny opevnenia mesta. A to sú steny hrubé tri, respektíve šesť metrov, podľa toho, či sú od mora alebo pevniny. Jedným z najsilnejších zážitkov pre návštevníkov Dubrovníka je aj dnes návšteva miestnosti, v ktorej je vzdaný hold viac ako 150 obrancom mesta. Tí padli počas sedemmesačnej blokády v rokoch 1991 až 1992. Keď sa prechádzate mestom dnes, ťažko pochopiteľná je vojnová logika a stratégia, ktorej za obeť veľakrát musia padnúť aj miesta s nevyčísliteľným historickým potenciálom a krásou. Dubrovník je totiž nielen čarovné historické mesto, ale aj miesto s nesmiernou krásou, pôvabom a silou. Obnova po vojne v roku 1992 nebola jednoduchá. Hľadali sa vhodní dodávatelia starobylých škridiel či kameňa na opravu historických hradieb a budov. V Chorvátsku, Slovinsku aj vo Francúzsku. Napokon zdroje, ktoré sa najvernejšie podobali originálu, sa našli predsa len neďaleko Dubrovníka. Výsledok svojou dôveryhodnosťou vyrazí dych každému návštevníkovi, ktorý históriu aspoň trochu ovláda.

Nadšené celebrity

Známa história Dubrovníka siaha najmenej do siedmeho storočia nášho letopočtu. Niektoré pramene ho datujú do piateho storočia, niektoré do čias pred naším letopočtom, keď ho vraj založili grécki námorníci ako jednu zo svojich základní na Jadrane. Ale ostaňme pri oficiálnej histórii, ktorá hovorí, že Dubrovník (od slova dubrovoda, dubový les) založili utečenci z rímskeho mesta Epidaurum (dnes Cavtat, leží 15 kilometrov južne) po tom, ako sa mesta zmocnili barbari. Mesto sa neskôr stalo jedným z najdôležitejších európskych prístavov a kontrolovalo obchod medzi Jadranom a Stredozemným morom pod ochrannými krídlami Byzantskej ríše. Až do roku 1205, keď ho ovládli Benátky. Koniec jeho stredovekému rozmachu urobilo zemetrasenie v roku 1667. Slávnym a krásnym sa začal stávať opäť až v 19. storočí. Traduje sa napríklad citát G. B. Shawa: Ak chcete vidieť raj na zemi, príďte do Dubrovníka. Milovali ho aj Agatha Christie či Lord Byron. Dnes je vraj obľúbeným miestom monackej princeznej Caroliny, Stevena Spielberga alebo Sharon Stone. Pre návštevníka je to irelevantné, pre mesto podstatné. Prináša to viac turistov a príjmov.

Nové ako staré

No dosť o histórii, aj keď je ťažké vyhnúť sa jej úplne. Dýcha totiž na návštevníkov od prvého okamihu, ako vstúpia bránou Pile Gate do mesta. Je najfrekventovanejším vstupom, pretože pokračuje po Stradum, najstaršej a najkrajšej hlavnej ulici. Ďalej do uličiek, ktoré splývajú, až máte pocit, že prechádzate nádherným otvoreným múzeom. Je neuveriteľné, ako sa podarilo zachovať či zreštaurovať vernú kópiu barokového mesta vrátane kamennej dlažby. Skutočne máte pocit, že kráčate po niekoľkostoročných kameňoch – mnohé sú originálne, ale väčšina je podstatne mladšia. Po vojne a čiastočne aj po zemetrasení v roku 1995 pracovalo na obnove mesta množstvo tímov zo zahraničia aj z Chorvátska. Hlavná ulica Stradum až po Orlandov stĺp je lemovaná obchodíkmi so suvenírmi, ale aj známymi značkami, ktoré tu pôsobia, akoby sem patrili oddávna. Nie násilne, dotieravo ani zbytočne luxusne. Možno aj preto je atmosféra mesta taká jedinečná. To, čo inde považujete za nechutný gýč alebo za nádych zbytočného luxusu, tu padne ako uliate. Aj keď sú všetky kultúrne pamiatky večer zatvorené, prechádzka nočným Dubrovníkom je rovnako silný zážitok. Mesto je vysvietené s citom a večerné osvetlenie len dotvára tajomnú atmosféru. Stojí zato dať si pohár vína či piva v jednej z nespočetných kaviarní alebo dobrú večeru v niektorej z reštaurácií v úzkych uličkách, do ktorých sa vojde akurát tak stôl pre dve osoby. Len na ceny netreba hľadieť, kiežby časť z nich slúžila ako splátka za práce na obnove mesta či historických pamiatok.

Chrámy, mačky, holuby

V lepších reštauráciách, ako je vychýrená Gil’s s moderným šarmom ukrytým za kamennými hradbami a rozprávkovým výhľadom, je potrebné si rezervovať stôl vopred, ale do väčšiny ostatných vás budú lákať priamo z ulice. Ako správne mesto na mori Dubrovník ponúka nespočetné rybacie špeciality (rovnako za nekresťanské ceny). Ale azda vás uspokojí samotná prechádzka uličkami či vnútorným prístavom chráneným od mora stenami pevnosti. Možno len postojíte pri niektorej z rozmanitých hudobných produkcií. My sme po prechádzke dali prednosť posedeniu v malej džezovej kaviarni. Hudba sa odrážala od kamenných stien a dotvárala atmosféru, ktorú vytvárali traja hudobníci hrajúci s nefalšovaným nadšením. Návšteva cez deň zase ponúka pestrú koláž histórie – návštevu starobylých kláštorov, kostolov, chrámov rôznych vierovyznaní, galérií, múzeí či akvária. Pri vstupe do benediktínskeho kláštora vás prekvapia dobre ukryté galérie s moderným aj so starovekým umením. Vo františkánskom kláštore je najstaršia známa lekáreň, ktorá vraj nepretržite ponúka svoje služby od roku 1317. No nečakajte žiaden historický zázrak, lekáreň má moderný charakter a je bez akéhokoľvek šarmu. Môžete sa tiež hodiť do mora na pláži vymodelovanej na strmých útesoch pod pevnosťou a zaplávať si v tyrkysovomodrej vode či schladiť sa pohárom studenej vody z fontány Onofrio. Čo si rozhodne nesmiete nechať ujsť, je výstup na hradby opevnenia. Tiahnu sa pozdĺž celého mesta, a teda aj polostrova. Výhľad na mesto a okolité more a ostrovy je ťažko opísateľný. Máte na dlani úzke uličky, veže chrámov, sušiacu sa bielizeň, holuby a mačky, kvety. Nezrekonštruované stavby, ale aj prístav, reklamy a zreštaurované historické objekty, strieľne a delá, schody do neba a pohľady pre vyvolených. Výstup a prechádzka po opevnení je síce fyzicky náročnejšia – musíte prejsť množstvo schodov –, ale námaha je tisícnásobne odmenená. Navyše, ako raritu možno zažijete pohľad na japonské dámy maľujúce mesto z vtáčej perspektívy a dodávajúce Dubrovníku punc mesta bez hraníc. A na vstupe do jednej z veží pevnosti nájdete vytesaný nápis, ktorý azda najlepšie vystihuje dušu mesta: Non bene pro toto libertas venditur auro (Sloboda nesmie byť predaná ani za cenu zlata).

Autorka je spolupracovníčka TRENDU.

Iveta Griačová