Mierny pokrok v medziach euroobyčaje
Zdroj: powermac

Minulotýždňový samit Európskej únie neprekvapil. Lídrom nemožno uprieť, že by nedodržali svoje slovo. Už dopredu tvrdili, že táto vrcholová schôdzka žiadne zásadné rozhodnutie neprinesie. A tak sa aj stalo. Napriek tomu sa podarilo aspoň trochu načrtnúť cestu k položeniu základného stavebného kameňa zvažovanej bankovej únie: vzniku jednotného európskeho bankového dohľadu. Ten by mal v budúcnosti pomôcť brániť opakovaniu finančných problémov s bankami, s ktorými sa najmä eurozóna a jej členovia stále stretajú. Vyhrané však spoločná supervízia ešte zďaleka nemá, hoci by sa tak z vyjadrení niektorých politikov mohlo zdať.

Premiéri a prezidenti „dvadsaťsedmičky“ sa nevedeli zhodnúť na naplánovaní akéhosi cestovného poriadku ďalších prác na supervízii. Cieľom, nie záväzkom, čo treba zdôrazniť, je dohodnúť sa do konca roku na legislatívnom rámci, teda na tom, ako by mal dohľad vyzerať a ako by mal v reáli fungovať. Lídri načrtli harmonogram a procedúru, teraz však bude treba ešte niekde nájsť aj pre všetkých prijateľný obsah. Do života by sa mal každopádne dohľad nad bankami eurozóny a prípadne ďalších krajín, ktoré by sa z vlastnej vôle pripojili, začať uvádzať počas budúceho roka. Patronát by mala nad ním Európska centrálna banka, ktorá by však každodenný dohľad nad väčšinou finančných ústavov delegovala na národných regulátorov. S tým, že by mala vyhradené právo do toho kedykoľvek vstúpiť a prevziať opraty.

Na to, ako dlho môže prevedenie prípadnej dohody o právnom rámci do reality trvať, teda ak sa to v decembri naozaj podarí, sa názory rôznia. Zatiaľ čo v Paríži zaznieva, že sa to môže zvládnuť v horizonte týždňov či niekoľko málo mesiacov, ďalší sú opatrnejší. Podľa šéfa ECB Maria Draghiho to môže byť pol roka aj rok. Otázkou bude aj to, ako sa k celej veci postaví Európsky parlament. Ten bude síce spolurozhodovať len o jednej časti legislatívy týkajúcej sa supervízie, ale posledné týždne jasne ukázali, že europoslanci toho budú mať veľa na srdci.

A aký teda vlastne nastal posun oproti júnovému samitu? Chcelo by sa povedať, že takmer žiadny, ale to by asi nebolo úplne fér. Každopádne už vtedy si mnohí, trochu ambiciózne a možno vari aj naivne, vtedajší výsledok vysvetľovali tak, že do konca roka bude dohoda na dohľad a hneď od januára bude fungovať. Vďaka tomu by potom mohli z teraz už fungujúceho záchranného fondu eurozóny ESM tiecť peniaze na priamu rekapitalizáciu bánk v ťažkostiach. Po tom túžilo prevažne južné krídlo na čele so Španielskom. Samit však ukázal, že táto možnosť k prvému januáru padá, na uspokojenie Berlína. Cesta k využitiu eurovalu na pomoc bankám sa však napriek tomu črtá, čo zasa poteší Paríž a jeho spojencov. Takpovediac každý sa tak môže pýšiť nejakým získaným bodíkom a interpretovať si výsledok vrcholovej schôdzky ako svoj úspech, hoci v mnohých veciach musel ustúpiť. Tak to však už na samitoch chodí.

Mierny posun je teda v tom, že už existuje realistickejší časový itinerár. Nie je síce úplný a záväzný, ale únia podobné cestné poriadky na svoje fungovanie potrebuje. Napriek svojej nedokonalosti jej pomáhajú postupovať vpred. Veľa otázok však zostáva aj naďalej otvorených a ministrov financií a ich poradcov do decembra čakajú ešte ťažké chvíle.

Nečlenovia eurozóny sa boja, aby ich regulátori neprišli o právomoci nad domácimi bankami, ktoré sú v rukách zahraničných matiek sídliacich v eurozóne. Český premiér Petr Nečas napríklad znovu pohrozil, že je stále pripravený supervíziu zablokovať, ak nebudú české obavy adekvátne rozptýlené. Dôvod je jednoduchý. Pri dohľade platí právo veta. Pri ďalších častiach bankovej únie, teda pri fonde na riešenie problémov bánk a pri fondoch poistenia vkladov sa už bude rozhodovať pomocou hlasovania kvalifikovanou väčšinou. Aj pri nich sa však dajú čakať ostré spory. Pripraviť sa o cennú zbraň, akou nesporne v únijnej politike právo veta je, sa tak Čechom veľmi nechce a podobne určite zmýšľajú aj ďalšie krajiny.

Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.

Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 42/2012.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.