Dominika je vedkyňa, pracovala postupne v Kodani, Mníchove a Prahe, kým ja som bol na Slovensku. A bolo mi jasné, že chce byť ešte nejaký čas v zahraničí, lebo v jej odbore, neurobiológii, sa veda na špičkovej úrovni na Slovensku robiť nedá.

A tak už druhý rok žijem prevažne v USA, na Floride. Dominiku zobrali na Mayo Clinic v Jacksonville, čo je jedna z top nemocníc v Štátoch, kde, ako sa hovorí, starí bohatí Američania prichádzajú umierať a odchádzajú odtiaľ živí. Dominika sa tam venuje výskumu liečby Parkinsonovej choroby. A keďže mne sa už predtým uvoľnili ruky vo Websupporte, aby som mal čas na iné projekty, mám svoj sabbatical.

Vďaka tomu som počas prvého roka na Floride dopísal svoju knihu Support. Každý deň som vstal, šiel do kaviarne a tam potom tri-štyri hodiny písal... Firmu na diaľku aktívne neriadim, ani to nepotrebujem. Sme s CEO Janom Cifrom dohodnutí na stratégii, stačí nám porozprávať sa raz mesačne, prípadne si pochatovať.

Rada, ktorou sa riadim: Vždy to mohlo byť ešte horšie. Rada, ktorú rád rozdávam: Nedostatok vytvára hodnotu. Moja aktuálna výzva: Vymakať Progresivne.sk tak, aby sa darilo meniť veci k lepšiemu.

Na Slovensko však chodím často. Dva mesiace som v Štátoch, mesiac na Slovensku. Mám doma veľa rozrobených projektov a rozbieham nové. Komunikácia na diaľku? Zvykol som si, ale mne Skype, hoci ho používam často, až tak nesedí. To, že sa s niekým stretnete osobne, hoci aj náhodne, sa nedá ničím nahradiť. Preto vždy, keď prídem na Slovensko, behám po prednáškach a mám stretnutia od rána do večera. Obzvlášť, odkedy sme spustili Progresívne Slovensko. To, čo v rámci neho chceme robiť, sa nedá robiť dobre na diaľku.

V každom prípade, ešte do konca tohto roka budeme v Štátoch. I keď Dominiku by si tu chceli nechať aj dlhšie... Zatiaľ si teda užívame Ameriku. Bývame v Jacksonville Beach, je to blízko Dominikinej práce a ešte bližšie k moru. Podľa toho sme aj hľadali bývanie, chceli sme zažiť život pri mori. Na pláži sme každý deň, more je skvelé na relaxáciu. To nám aj bude zrejme najviac chýbať, keď sa vrátime.

Chýbať nám budú trošku aj tunajší ľudia, lebo nech sa už o Američanoch hovorí všeličo, aspoň na Floride a v Jacksonville sú milí a pohodoví. Asi je to aj tým, že Jacksonville nie je typické americké veľkomesto. Rozlohou je síce jedným z najväčších v Štátoch, ale má „len“ milión obyvateľov, takže sa netlačia a ani tunajšia atmosféra nie je nejaká hektická. No nie je to ani zapadákov, kamarát zo Slovenska ho zhodnotil slovami „taká Nitra“.

S tým, že ľudia sú tu priateľskí, máme veľa zážitkov. Raz, keď sme vonku grilovali, som nechtiac rozbil lampu. Do piatich minút prišli susedia, ktorí nás videli, a priniesli náhradnú žiarovku. Ďalší zasa priniesol stoličky, lebo zbadal, že sedíme len tak na zemi. Mimochodom, tu sa fakt veľa griluje, Florida je azda štát s najväčšou spotrebou mäsa na svete...

V čom povesti o Amerike neklamú, tak v tom, že bez auta sa tu veľmi nedá pohybovať. Nemáte tu nejaké centrum mesta s obchodmi a reštauráciami, kde by ste mohli stráviť popoludnie. Ja sám však jazdím najmä na bicykli. Všade, kam potrebujem, sa dostanem do pätnástich minút. Bicyklistov tu celkom tolerujú, ale na vodičov áut aj tak musíte dávať pozor. To je asi rovnaké všade na svete, na Slovensku to dobre poznáme.

Amerika ma inšpirovala i v tom, že aj na Slovensku máme kopu vecí, ktoré sú jedinečné a lepšie. Už sa teším späť na Slovensko.