Zdroj: Maňo Štrauch
Od detstva ste inklinovali k počítačom. Napriek tomu ste nešli na vysokú školu technického smeru, ale na Ekonomickú univerzitu. To preto, aby ste získali vedomosti na podnikanie?
Bola to skôr zhoda okolností. Na strednej škole som naprogramoval softvér, ktorý bol skoro ako operačný systém. Ako 17-ročný som s ním vyhral západoslovenské kolo SOČ [stredoškolskej odbornej činnosti], vďaka čomu som mal prísľub, že ma bez prijímačiek vezmú na matfyz [Matematicko-fyzikálnu fakultu UK]. Lenže v roku, keď som maturoval, túto možnosť zrušili, a keďže som si dal prihlášku aj na Ekonomickú univerzitu, šiel som tam.
Ľutovali ste to?
Nie. Napokon to pre mňa bolo vlastne pozitívne, dostal som solídne ekonomické základy. A najmä som mal dosť času na programovanie. V skutočnosti som ani veľmi nechcel študovať matematiku, najradšej by som preskočil prvé tri roky a hneď sa venoval programovaniu, čo na matfyze nešlo. Myslím si, že na „ítečkárskych“ vysokých školách je dodnes matematika veľmi náročná, hoci na to, aby ste boli kvalitný programátor, to nutné nie je.
Vysoká škola vám dala aj prvých spoločníkov na podnikanie?
Nie. Priznám sa, že v škole som trávil dosť málo času. Už počas štúdia som začal podnikať. Najprv som naprogramoval softvér pre internetové kaviarne, neskôr som sa cez brata dostal k Vilovi a Janovi Sameliakovcom z firmy Gotive. Mali firmu na vývoj handheldov [vreckových počítačov].
Požiadali ma, aby som do nich zapracoval svoj operačný systém, na ktorom som od strednej školy priebežne pracoval. Spravil som to, a tak sme sa dohodli, že založíme spoločnú firmu. Mal som šťastie, že som stretol práve bratov Sameliakovcov, lebo neboli zo sivej zóny podnikania a boli naučení rozmýšľať tým správnym spôsobom.
O operačnom systéme od Sygicu sme však už neskôr nepočuli. Prečo?
Máte už predplatné?
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
