Michal Páleník: Slováci nadávajú, ale určite nie sú chudobní

Sú Slováci bohatí alebo chudobní? Otázku zámerne viac nešpecifikujem.

Slováci určite nie sú chudobní. Keď sa porovnáme s inými krajinami, počet ľudí, ktorí majú problém s tým, čo budú zajtra jesť, je naozaj nízky. Máme sociálne dávky, z ktorých človek neumrie od hladu. Aj keď bezdomovcov v Bratislave je zhruba päťtisíc. Druhá vec je, či sa človek cíti bohatý, lebo každý by chcel mať viac peňazí. Iná vec je tiež hodnota voľného času, rodiny, ktorá sa do príjmov nezapočítava. Čiže v porovnaní s väčšinou krajín sme bohatí, v porovnaní so zopár ďalšími sme trošku chudobnejší, ale nie nejako výrazne.

Čím to potom je, že väčšina ľudí na svoju životnú úroveň stále len frfle?

Pochybujem, že na Slovensku na svoj život nadáva nejaké iné percento ako v Nemecku, aj tam sa chcú mať lepšie. Vo Francúzsku za to štrajkujú, na Slovensku skôr nadávame. Porovnávať by sme sa však mali najmä s ostatnými krajinami Európskej únie. Sme jeden trh práce, jedna ekonomika, skôr či neskôr by sme sa mali v životnej úrovni vyrovnať.

Už nechodí [do zahraničia] tak veľa vysokoškolákov robiť skladníkov, už to chodia robiť stredoškoláci

A vyrovnávame sa?

Keď zoberieme porovnanie platov v reálnom vyjadrení, tak ten rozdiel sa zmenšuje. Za dobu, čo sme v únii, sa to zlepšilo. Nemecké platy bývali päť- až sedemnásobne vyššie, dnes sú len trojnásobné. Finančná motivácia ísť pracovať do zahraničia sa znížila. Už nechodí tak veľa vysokoškolákov robiť skladníkov, už chodia stredoškoláci robiť skladníkov a vysokoškoláci na stredoškolské pozície.

Keď hovoríme o priemeroch, opomíname rozdiely medzi ľuďmi a regiónmi. Sú na Slovensku veľké?

V rozdelení príjmov ľudí, napríklad podľa Gini koeficientu, sme na tom tak európsky, porovnateľne s ostatnými krajinami. Veľká Británia, USA či Singapur sú na tom oveľa horšie. Čísla za regionálne rozdiely v kúpnej sile však nie sú dostupné, pretože štatistici nesledujú cenovú úroveň po jednotlivých krajoch. Tušíme, že život v Bratislave je drahší, ale nemáme oficiálne číslo, o koľko to je. Poznáme akurát rozdiely v cenách nehnuteľností, ktoré sú obrovské. Platové regionálne rozdiely nie sú až také výrazné. Verejná správa platí svojich zamestnancov rovnako, vďaka čomu však v Bratislave napríklad nikto nechce robiť učiteľa. V Nemecku niektoré veľké firmy stále platia rôzne v západnej a východnej časti krajiny. Aby kúpyschopnosť tých miezd bola zhruba rovnaká.

Mali by sa podobne u nás regionalizovať platy učiteľov alebo minimálna mzda?

Regionálnu minimálnu mzdu si technicky neviem predstaviť. Jednak je tam politický aspekt: mimobratislavskí zamestnanci nie sú menejcenní ako bratislavskí. Prakticky to tiež vytvára problémy: vidíme to na európskej úrovni, keď slovenská firma pošle zamestnancov na stavbu do Nemecka. Má im platiť slovenskú alebo nemeckú mzdu? Podobné problémy by vznikli v rámci Slovenska.

Čo sa týka učiteľských platov, štát by sa mal snažiť, aby mu prišli učiť čo najlepší ľudia. Rovnako v zdravotníctve. Čiže platy by mali reflektovať životné náklady. Okrem výšky miezd sa to dá riešiť napríklad aj učiteľskými bytmi. Inak dochádza k fluktuáciám a nekvalite, vysokému percentu starších učiteľov, ktorí si môžu dovoliť učiť, lebo zároveň poberajú dôchodok.

Zdroj: Miroslava Spodniaková

A rozdiely v miere nezamestnanosti?

Tie sú obrovské. V okresoch Rimavská Sobota a Revúca je nezamestnaných po očistení o tých, čo žijú a pracujú inde, až päťdesiat percent, v Bratislave sú to jednotky percent. Ľudia si však do Bratislavy často neprehlasujú trvalý pobyt, vzhľadom na spackanú elektronizáciu týchto služieb štátu sa im ani nečudujem. Tieto osoby potom umelo znižujú mieru nezamestnanosti v okresoch, z ktorých pochádzajú. Aj keď by sa tam do menovateľa miery nezamestnanosti už počítať nemali, lebo tam nežijú. Rozdiely sú teda väčšie, ako ukazujú štatistiky na základe trvalého pobytu.

Ľudia u nás stále veria, že sa patrí nájsť si prácu, aj keď sa im to nedarí

Základom príjmov je práca. Čo robiť, aby ju mal každý, kto chce?

V rebríčkoch dlhodobej nezamestnanosti sme vysoko. Maďarsko má zhruba rovnakú mieru zamestnanosti, ale polovičnú nezamestnanosť. Je to tým, že ľudí vytlačili z