Miestotvorba nie je len špecialitou západného sveta. Postupne si nachádza cestu aj do našich zemepisných šírok. Kontextom je tu prostredie, ktoré má za sebou nedávny realitný boom, koncentrovaný na komerčné využitie stavieb a nákupných centier. Ide o architektúru, ktorá sa primárne zaujíma o dizajn a pragmatické využitie a v lepšom prípade si až v druhom pláne všíma okolie stavieb a jeho občianske využitie.
Projekt Mestské zásahy, ktorý v roku 2007 inicioval architektonický ateliér Vallo a Sadovský, sa orientoval práve na existenciu a kvalitu verejných priestorov v Bratislave. Išlo o verejnú výzvu na predkladanie riešení zlepšenia verejných lokalít v hlavnom meste. Architekti so zúčastnených 36 ateliérov navrhli napríklad rozšírenie Židovskej ulice, ktorá je v súčasnom stave takmer nepoužiteľná pre peších chodcov. Objektom sa stalo aj urbanisticky roztrieštené a nehostinné Trnavské mýto, ktoré architekti v návrhu priviedli k oživeniu. Ďalšie z množstva úprav sa týkali Starého mosta, nábrežia Dunaja či okolia Dómu sv. Martina.
Projekt Mestské zásahy nebol motivovaný konkrétnym zadaním od developera či mesta. Išlo o iniciatívu zdola, dobrovoľnú aktivitu architektov, ktorí výsledky svojej práce zdarma poskytli ako návrhy na realizáciu. „Za hlavný výsledok Mestských zásahov považujeme to, že vznikla platforma na diskusiu o verejnom priestore, ktorá tu predtým chýbala. Čiže komunikácia v trojuholníku medzi verejnosťou, architektmi a mestom,“ hovorí architekt Matúš Vallo.
Po účastnícky úspešnom projekte v Bratislave sa výzva Mestských zásahov realizovala aj v Prahe a Brne. Nedávno boli formou výstavy a publikácie prezentované výsledky Mestských zásahov v Košiciach. Na konkrétne realizácie slovenského placemakingu chýba len pokyn rozhľadeného mestského úradníka.
