Mestá vytláčajú autá, tvoria parky a skrášľujú námestia

Ulice sú zapratané autami a reklamami, nové „eurofondové“ námestia majú často podobu bezútešnej vydláždenej plochy. Aj prieskum Eurostatu k vlaňajšiemu Svetovému dňu bývania ukázal, že Slováci patria medzi najmenej spokojných s verejnými priestormi v mestách. Organizácia Spojených národov venovala vlani tento deň práve téme Verejné priestory pre všetkých.

No možno aj na Slovensku zažívame pomalú zmenu. Dôkazom môže byť prvý nový verejný park v Bratislave po dlhých rokoch, ktorého realizácia sa čoskoro začne v Novom Meste. Alebo vlani otvorená vyhliadková veža Tokaj v tvare vínneho suda, ktorá zbiera architektonické ocenenia. Nádejou je aj čoraz väčší počet súťaží. V poslednom čase rezonovali napríklad nová radnica v Leopoldove, škôlka v obci Selce, návrh na úpravu mestského bulváru v Žiline či bratislavského Šafárikovho námestia a Fajnorovho nábrežia.

Námestie Taasinge v Kodani Zdroj: GHB Landskabsarkitekter

Park na streche

Vo svete majú mestá oveľa premyslenejší prístup k verejným priestorom. New York, Viedeň či Kodaň menia rušné cesty na pešie zóny, parkovacie miesta ustupujú cyklotrasám, Praha schválila manuál na tvorbu verejných priestorov. Všetky tieto stratégie majú za cieľ vrátiť ulice a námestia ľuďom a ich aktivitám, uľahčiť peší a cyklistický pohyb.

Nemusí pritom ísť o veľké projekty ako manhattanská High Line, kodanský Superkilen či Cheonggyecheon v Soule. Niekedy úplne stačí doplnenie malých prvkov, ako sú trhové stánky, detské ihriská, malé javiská pre spontánne občianske akcie, lavičky, prenosná zeleň, vodné plochy, stánky s občerstvením, suvenírmi, informáciami alebo verejné toalety. Na zlepšenie pohybu mestá stavajú lávky alebo výťahy.

Kúpalisko v kodanskom prístave Zdroj: JDS

Ďalším z opatrení sú zelené strechy, ktoré vytvárajú nielen oddychový priestor, ale aj zlepšujú klímu betónových džunglí. Jeden z najväčších strešných parkov vznikol v Rotterdame v rámci premeny bývalého železničného zoradiska v prístave blízko centra mesta. Park so zvlneným terénom s deväťmetrovým prevýšením, s oranžériou, jazierkom, ihriskom a komunitnou záhradou má plochu osem hektárov a ponúka krásny výhľad na prístav. Pod ním sú obchody, kancelárie a parkovisko. Projekt bol nominovaný na tohtoročnú Európsku cenu za mestské verejné priestory.

Obnovená ulica na Tenerife Zdroj: Jiménez Bazán Arquitectos

Mestský dažďový les

Na cenu udeľovanú každé dva roky boli nominované ďalšie ukážkové projekty. Na zlepšenie klímy je zameraná aj premena kodanského námestia Taasinge na „mestský dažďový les“. Predtým tu bola asfaltová plocha plná parkujúcich áut s malým trávnikom zväčša slúžiacim ako psie toalety.

Dnes je parkom s rôznorodými priepustnými povrchmi, nádržami a funkčnými skulptúrami vo forme dáždnikov alebo slnečníkov, zadržiavajúcimi a odvádzajúcimi dažďovú vodu. Obrovské lesklé kvapky odrážajúce oblohu a drevená vlna sú prvkami na oddych a hranie. Námestie sa stalo spoločenským priestorom a zelenou oázou husto osídlenej štvrte St. Kjelds.

Kodaň už získala Európsku cenu za mestské verejné priestory pred dvanástimi rokmi vďaka projektu mestských kúpeľov v prístave. Podobný nápad kúpeľov na Dunaji priniesla pre Bratislavu iniciatíva Mestské zásahy. V dánskej metropole sa ich podarilo vybudovať za pol milióna eur v rámci regenerácie ostrovnej štvrte Brygge.

Prístavné kúpele sú predĺžením nového parku na mieste, kde pred polstoročím kúpele boli. Drevená konštrukcia s rozmermi 25 x 90 metrov má štyri otvory rôznej veľkosti a hĺbky tvoriace bazény. Najdlhší z nich je vyhradený športu, najhlbší potápaniu, ostatné skôr relaxu. Bazény sú vybavené schodíkmi a v kúpeľoch je aj veža pre plavčíkov. Kapacita je 600 ľudí.

Cyklistický a peší most v Lisabone Zdroj: MXR Studio

Kvalitné verejné priestory nie sú pre developerov príťažou, naopak, podporujú obchodný úspech projektov

Pre cyklistov aj čitateľov

Kodaň, rovnako ako Amsterdam, sa môže pochváliť viacerými skvelými projektmi pre cyklistov. Na európsku cenu je okrem nich nominovaný za cyklistický a peší most aj portugalský Lisabon. Premostenie druhého mestského okruhu na severozápade metropoly, neďaleko letiska a národného futbalového štadióna Estádio da Luz, dokončili päť rokov od vyhlásenia víťaza architektonickej súťaže – miestneho štúdia MXT. Za ten čas sa sieť cyklotrás v historickom meste zdvojnásobila na 80 kilometrov.

Architekti označujú most za prvý viditeľný prejav cyklistickej siete v Lisabone, ktorá ním opúšťa relatívnu neviditeľnosť v zelených a oddychových zónach a priamo súperí o miesto vo verejnom priestore s automobilovou dopravou. Oceľová lávka, ktorá pri pohľade zvrchu pripomína obrovského pavúka rozkročeného cez cestu, prepája novú štvrť s parkom.

Lisabončania však z mosta až takí nadšení nie sú