Prax ukazuje, že veľkosť a z nej vyplývajúce úspory z rozsahu zďaleka nie sú všetko, čo môžu veľkí hráči mestským teplárňam priniesť. Najvýznamnejší efekt sú investície. Do výroby tepla na nových zariadeniach, s inými palivami, ale aj do modernizácie rozvodných sietí. I preto sa mestá, ktoré sú tradične majiteľmi či spolumajiteľmi teplárenských sústav, čoraz menej bránia vstupu privátnych partnerov.
Najviac viditeľné sú investície nových majiteľov do výroby tepla. Nejde iba o nové kotly s efektívnejším spaľovaním. Najvýznamnejší fenomén je rast výroby tepla spaľovaním biomasy. Ten podnietili dva faktory. Prvý je dostupnosť najmä drevného paliva. Druhý je jedna z kľúčových legislatívnych zmien posledných rokov – zrušenie regulácie zisku pre dodávateľov, ktorí aspoň 20 percent tepla vyrábajú z obnoviteľných zdrojov.
Efekt je viditeľný aj na veľkých číslach palivového mixu teplárenstva. Podiel biomasy sa v roku 2010 vyšplhal na 11,7 percenta a v porovnaní s rokom 2008 sa viac než zdvojnásobil. Evidentne na úkor dominantného plynu. Kým čosi vyše pätinový podiel uhlia sa takmer nezmenil, rovnako ako nepatrné využitie vykurovacích olejov, využitie plynu kleslo v rovnakom období o päť percentných bodov na 67 percent. Pohľad na ambície hráčov, najviac hladných po akvizíciách, a ich investície vo väčšine kúpených teplární prezrádza, že biomasa porastie aj naďalej.
Využitie biomasy rastie
(podiel palív na výrobe tepla pre centrálne zásobovanie teplom, %)
PRAMEŇ: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví
