Mestá plačú, že nemajú peniaze. Poplatok za rozvoj zaviesť nechcú

Zvyšovanie daní a poplatkov vysvetľujú samosprávy tým, že ich dlhé roky nemenili. Navyše tvrdia, že im štát v tomto roku hodil na plecia viacero nových povinností, ktoré stoja peniaze. Napríklad starostlivosť o chodníky, vyššie platy úradníkov, zvýšenie nezdaniteľnej časti príjmu fyzických osôb či obedy „zadarmo“ v školách.

To je síce pravda, ale mestá a obce mali v posledných rokoch naozaj bohaté časy, keďže do ich pokladníc plynuli vyššie príjmy z podielových daní od ľudí. Tí zarábali viac, keďže rástli mzdy aj zamestnanosť.

Dvíhanie daní ako súťaž

Pozitívny trend rastu príjmov sa však môže v ďalších rokoch zmeniť. Prognóza príjmu z podielových daní je nepriaznivá. Prešov napríklad odhaduje, že v budúcom roku jeho príjem z podielovej dane poklesne približne o dva milióny eur. Trenčín ráta s výpadkom jedného milióna.

„Aj preto počítame so zvýšením jednotlivých sadzieb miestnych daní od 24 do 25 percent. Keby sme sadzby neupravili, museli by sme šetriť na opravách ciest a chodníkov, na rekonštrukciách budov či na verejnej doprave,“ vysvetľuje hovorca mesta Prešov Vladimír Tomek.

V roku 2019 sa na Slovensku dane za domy zvýšili priemerne o 14,51 percenta a o necelých 15 percent si priplatili majitelia bytov. Od roku 2004 sa dane kontinuálne zdvihli takmer o 117 percent, uvádza nedávna analýza Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) o dani z nehnuteľností a poplatku za rozvoj v mestách.

Pri dvíhaní daní dochádza v susediacich obciach k reťazovému