Keď sa po druhej svetovej vojne začala domáca ekonomika intenzívnejšie transformovať, vyrástli v mnohých regiónoch priemyselné podniky s množstvom pracovných miest. Hoci v centrálne plánovanej ekonomike fungoval systém umiesteniek, spätosť s rodným chotárom ostala zakódovaná v génoch národa. Negatívne sa to prejavuje najmä dnes. Strata konkurencieschopnosti a prirodzených obchodných partnerov z krajín východného bloku dostala mnohé fabriky na kolená a jej zamestnancov na úrady práce.
Utopené náklady
Ekonomická teória pozná odpoveď na otázku, prečo ľudia ostávajú na miestach, kde už ani líšky nechytia mobilný signál. Príliš zohľadňujú takzvané utopené náklady, napríklad dom, ktorý si postavili ešte za socializmu, alebo rodičovskú chalupu. Ekonomický pragmatizmus pritom radí tzv. utopené náklady vôbec nesledovať. „No a čo, že som strávil štyri roky na sklárskej priemyslovke, keď ako vrátnik zarobím viac.“ Rovnaké je to aj v prípade nehnuteľností. Načo veľký dom, keď nie je práca? Z hladových dolín nezamestnaných môžu byť o pár rokov doliny hladných dôchodcov.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
