Merkelová prekvapila, v plyne objavila politiku

Preto ho Berlín odmietal vidieť ako súčasť ruskej snahy zraziť odbojnú Ukrajinu na kolená a prinútiť ju poslušne sa vrátiť späť pod krídla Moskvy. Ak cenná surovina prestane tiecť cez ukrajinskú plynovodnú sieť, Kyjev príde o zhruba tri miliardy dolárov ročne za tranzitné poplatky, čo by bola veľká rana pre ukrajinskú štátnu kasu.

Zrazu je všetko inak a nemecká kancelárka 10. apríla prekvapivo vzala späť politický súhlas svojej vlády s projektom, pokiaľ sa nevyrieši jeho dosah na Ukrajinu. Slovensko na takejto zmene kurzu môže iba získať.

Náhle precitnutie

„Nord Stream 2 je čisto ekonomický projekt a neohrozuje diverzifikáciu energetických zdrojov v Európe,“ hovorila nemecká kancelárka ešte vo februári po stretnutí s poľským premiérom Mateuszom Morawieckim v Berlíne.

Šéf poľskej vlády sa ju márne snažil presvedčiť, že projekt ruského Gazpromu je súčasťou kremeľského ťaženia proti Ukrajine. Poškodí tiež záujmy tranzitných krajín ako Poľsko i Slovensko, ktoré na preprave ruského plynu prúdiaceho z Ukrajiny zarábajú ročne stovky miliónov eur.

Európska podpora plynovodu Nord Stream 2 je tiež schizofrenická, keďže na jednej strane EÚ uvaľuje na Rusko sankcie pre anexiu ukrajinského Krymu a na druhej strane mu umožňuje stavať plynovod, ktorého spustenie môže Kyjev finančne zabolieť podobne ako strata územia.

A. Merkelová však nečakane zmenila názor a po aprílovom stretnutí s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom prekvapivo vyhlásila, že Berlín otáča kurz: „Veľmi jasne som sa vyjadrila, že Nord Stream 2 nie je možný bez toho, aby bolo jasné, ako bude pokračovať tranzit cez Ukrajinu… Nejde tu len o ekonomickú stránku projektu, ale treba prihliadať aj na politické faktory.“

Rovnaké stanovisko nemecká kancelárka oznámila v telefonickom rozhovore aj ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Zmena postoja Angely Merkelovej vytvára možnosť zjednotenia doteraz rozhádanej Európy v otázke Nord Stramu 2

Názorová otočka Berlína je snahou dosiahnuť vo veci dohodu, ktorej konkrétnu podobu a uskutočniteľnosť si dnes ešte nikto nevie predstaviť.

„V pozadí sa hrá o kompromis, aby Rusi po roku 2019 úplne Ukrajinu nevypli a pustili do rúry aspoň toľko plynu, aby sa udržala priechodnosť a neklesol tlak. Tým by sa zabezpečilo, aby Ukrajina i Slovensko mali z tranzitu nejaké príjmy a zároveň by Gazprom mohol postaviť Nord Stream 2,“ vysvetľuje z Berlína výskumný pracovník Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku Milan Nič.

Teraz bude dôležité, koľko plynu budú Rusi ochotní Ukrajincom ponechať, aby tak splnili podmienku A. Merkelovej. Šéf Gazpromu Alexej Miller už v marci pre agentúru Interfax naznačil isté riešenie, ktoré však môže byť len formálne: „Nehovoríme, že úplne odstavíme prepravu plynu cez ukrajinské územie vzhľadom na niektoré európske krajiny na druhej strane ukrajinskej hranice… Môžeme ponechať tak desať až 15 miliárd kubických metrov ročne.“

To je však len zlomok zo súčasného zazmluvneného objemu 52 miliárd kubických metrov ročne, ktorý je v platnosti do roku 2019. Na porovnanie – kapacita Nord Streamu po dobudovaní od roku 2020 má byť až 110 miliárd kubických metrov.

Preprava zemného plynu cez Slovensko
(mld. m3)

Nová realita

Prekvapivé vyjadrenie A. Merkelovej v sebe zároveň nesie aj