Mercedes-Benz GLC Kupé: Bolo to dosť drsné

Preto sa sám sebe nečudujem, že ponuku otestovať jeho (doposiaľ) najostrejšiu verziu 43 AMG prijímam s ťažko utajovanou nedočkavosťou. Hovorím si, bude to drsné, bude to sakramentsky drsné. Len vedomie, že na ceste je už verzia GLC 63 AMG, ma v skryte duše varuje – pozor – chlapci z Affalterbachu (sídlo športovej divízia AMG značky Mercedes-Benz) si určite ešte ponechali rezervu...

Maska z iného sveta

Prvý dojem – fakt pekne sedí na ceste. Na tento typ auta až hriešne nízko a doširoka rozkročene. Svoje robí už samotný formát obutia – vpredu 255/35 ZR 21, vzadu 285/40 ZR 21, pritom v kútiku duše pripúšťam, že blatníky by zniesli ešte širšie behúne. Zjavne širší rozchod zadných kolies ako predných vyzerá dobre, zároveň je neklamným znakom, že väčšia porcia krútiaceho momentu putuje práve na zadné kolesá. Prostým okom je čitateľný tiež negatívny odklon kolies, ktorý len posilňuje optický dojem stability. Samotný styling karosérie AMG vrátane dvoch výfukových koncoviek s dvojitým vyústením má svojsky nasrdený charakter, ktorý nevedno prečo zjemňuje podľa mňa až príliš elegantná maska chladiča.

Zdroj: Daimler

Športovisko vodiča

Už pri teste verzie GLC 250 d 4 Matic som si pochvaľoval trochu stiesnenú architektúru pracoviska vodiča, ktorá pohlcuje, ale neprekáža (s výnimkou mohutného stredového panelu, ktorý atakuje pravačku na akcelerátore). To sa nezmenilo. Ako bonus beriem predovšetkým športové predné sedadlá zaodeté v prešívanej koži. Sú dostatočne pohodlné a až nekonečne nastaviteľné. No nie až natoľko, aby som videl do zákrut poza predsunuté stĺpiky karosérie a cez úzky šikmý „priezor“ dozadu. Zadná kamera je takmer nevyhnutná – táto 360-stupňová je ešte výhodnejšia. Trojramenný volant už hrubší veniec ani nemôže mať (to nie je výčitka), pedále z kefovanej ocele len plnia očakávania.

V kútiku duše som dúfal, že nemožný joystick automatickej prevodovky sa v AMG-éčku presťahuje v podobe masívnej rukoväte na stredový panel ako v prípade A 45 AMG, no márne. Preto sa radšej opájam famóznym spracovaním materiálov, skvele zvládnutým dizajnom výplní dverí, atraktívnym štepovaním a pozoruhodnou zvukovou produkciou audiosystému Burmester. Skôr ako sa však rozhodnem promenádovať v infotainmente, po kratšom hľadaní nachádzam v jeho menu možnosť deaktivovať touchpad. Je už tradične trochu nešťastne umiestnený nad ovládacou ružicu. Nechcený dotyk ľahko spôsobí chaos v nastaveniach. Tomu by som sa rád vyhol. Head-up displej má jedinú chybu, v polarizačných okuliaroch je takmer neviditeľný.


Zdroj: Daimler

Nuda za 10,6 litra

Ak vás zaujíma úžitková hodnota tohto auta, prečítajte si test Mercedes-Benz GLC 250 d 4

Najprv celkom „pianko“ v úspornom režime Eco. Prvé sklamanie – štart nesprevádza žiadne dramatické zaburácanie. Rozbieham strojovňu, potenciál dvakrát prepĺňaného šesťvalca síce cítim, ale až po tom, ako akcelerátor stlačím do druhej polovice zdvihu. Spočiatku motor reaguje na plyn mdlo aj preto, že po každom ubratí šesťvalec neprechádza do núteného voľnobehu, ale strelka otáčkomeru padá na úroveň voľnobežných otáčok, čo na prístrojovom štíte sprevádza symbol plachetnice.

To isté sa deje aj počas jazdy po diaľnici. Striktne dodržujem rýchlostné limity a vy skúsenejší čitatelia už možno viete, že meriam spotrebu na 100 km dlhom okruhu. Nie je to asi údaj, ktorý bude potenciálneho majiteľa tohto a podobných áut zaujímať na prvom mieste, ale má svoju vypovedaciu hodnotu. Označenie na veku kufra AMG GLC 43 pôsobí ako magnet na motoristov, a tak trpím ako obeť častého predbiehania. Meďák prechádza cieľom, nuda sa končí a palubný počítač vykazuje priemerných 10,6 l/100 km. Skrátka Biturbo si svoj prídel potiahne, aj keď pracuje len na zlomok vlastných možností. 

Stupňovanie podľa AMG

Cestou na Pezinskú Babu prepínam najprv do módu Comfort. Pneumatický podvozok aj naďalej na športové auto nad očakávanie žehlí vozovku, 21& obutie by som spoza volantu rozhodne nepredpokladal. V kufri som si stihol všimnúť malú pretlakovú nádobu so stlačeným vzduchom, ktorá pripomína útočný granát, a tak viem aj bez štúdia bočnice pneumatiky, že neobúvam skalopevné dojazdovky. Napriek tomu, keď schytám zopár výmoľov v asfalte, Air Body Control sem, Air Body Control tam, je to nepríjemný zážitok aj v komfortnom móde.

Celkovo však jazda už má svoju fazónu, ale stále jej chýba AMG charakter. Ten nastupuje až po preradení do módu Sport. Konečne počujem motor, jeho hlboko zafarbené echo mi imponuje, len by to chcelo ešte viac decibelov. Preto otváram bočné okienko, nech sa ho nabažím. Pritom sledujem prácu prevodovky 9G-TRONIC. Po AMG kúre je na nepoznanie. Radí oveľa rýchlejšie, pri brzdení automaticky podraďuje, aj keď na môj vkus púšťa otáčky nižšie, ako by som si prial. Pod zadkom už cítim spevnený podvozok, telo v sedačke viac poskakuje, no nie je to drsné.

V móde Sport+ sa čiastočne odporúča stabilizácia, podvozok ešte trochu pritvrdí, prevodovka počas brzdenia skôr podraďuje, prebudilo sa aj praskanie do výfuku – vždy vzápätí po automatickom dávkovaní medziplynu.

Zdroj: Daimler

Na Pezinskej Babe

„Vrchársky kopec“ je v zornom poli, na štarte ponechávam zaradený mód Sport+, prepínam s automatického do ručného radenia a s plným plynom vyrážam na trať. AMG 43 GLC vystrelí ako kameň z praku, pritom pneumatiky ani nemuknú. Tlačený do kresla periférne sledujem svetelnú lištu otáčkomeru, aby som neprepásol okamih, keď musím stlačiť páčku pod volantom, inak radosť skalí obmedzovač. Po každom preradení sa auto podo mnou zatrasie ako erdžiaci žrebec a v krížoch pocítim taký „soft kopanček“.

Len na spodnej rovinke sa k slovu dostáva piaty prevodový stupeň a v tiahlom oblúku pred záverom štvorka, inak si bohato vystačím s tromi kvaltmi. Motor vo vysokých otáčkach buráca (fakt by mohol ešte trochu viac), pri podraďovaní zas bezostyšne strieľa. Do vracákov sa GLC veľmi nechce, ale keď pneumatiky v apexe pobozkajú krajnicu, zrýchľujem a cítim, ako mi zadná náprava spontánne pomáha. Čím väčšie stúpanie, o to väčší presun ťažiska a pocit viac povznášajúci.

Sériu na seba nadväzujúcich oblúkov GLC absolvuje s ľahkým vybočovaním zadnej nápravy. Chválim agilitu, ale neviem sa ubrániť pocitu, aká by mohla byť, keby AMG GLC 43 4Matic malo ešte aspoň o stupeň tvrdší podvozok. Účinnejšie by spacifikoval 1,8-tonovú hmotnosť „malého“ medveďa. 

Zdroj: Daimler

Záver

Bol to príjemný športový zážitok. Ak sa rozhodnete pre Mercedes-AMG GLC 43 4Matic Kupé, dostanete hodnotné, robustné a bezpečné auto na úrovni SUV so solídnou úžitkovou hodnotou a výrazným športovým akcentom. To znamená, že sa hodí maximálne na opatrnú jazdu po poľnej a lesnej ceste, nie však do terénu, zato splní športové ambície možno 80 % tých motoristov, ktorým sa krv kúpe v adrenalíne.

Tí ostatní sa buď poďakujú a ostanú verní športiakom ako ich poznáme z minulosti (malé a nízke), alebo si povedia – o charaktere AMG mám inú predstavu – a počkajú si na ultimatívnu osemvalcovú verziu Mercedes-AMG GLC 63 4Matic Kupé. Moje skryté očakávanie sa totiž splnilo. Nebolo to až také drsné. Chlapci z Affalterbachu si rezervu ešte ponechali.