Menšie firmy pandémia nezomlela. Mnohé urobili z krízy príležitosť a prežili

Práve ich zasiahla pandémia za posledný rok a pol najviac. Čím skôr potrebujú stabilné biznispro-stredie a kvalitnú legislatívu, aby dokázali ďalej fungovať a prežiť.

Reč je o malých a stredných firmách, ktorých bolo vlani na Slovensku podľa Slovak Business Agency (SBA) celkovo 597 171, pričom ich počet sa medziročne zvýšil len o 1 800, teda o 0,3 percenta. Do tejto skupiny patria podnikatelia, ktorí zamestnávajú menej ako 250 ľudí, ktorých ročný obrat nepresahuje 50 miliónov eur a celková ročná súvaha nepresahuje 43 miliónov eur.

Celkovo tvoria viac ako 99,9-percentný podiel z celkového počtu firiem na Slovensku, čo im dáva silnú pozíciu na trhu. Nájsť pre nich vhodnú formu pomoci nie je jednoduché, pretože majú rôzne potreby, rozdielny rastový potenciál i odlišné vlastníctvo.

Dôsledky koronavírusu sa premietli do ich ekonomickej výkonnosti. Svorne konštatujú, že pomoc štátu pre nich bola neraz pomalá, chaotická a nedostatočná. A pred nimi sú ďalšie ťažké mesiace.

Pomohli viaceré sektory

Výška reálneho čerpania bežnej pomoci od štátu, mimo schém covidu, bola vlani nižšia ako v roku 2019. „Hlavným dôvodom je, že viaceré vyčlenené financie na plánované bežné aktivity podnikateľov sčasti presunuli – a často ich zvýšili – do opatrení takzvanej covid podpory,“ hovorí pre TREND riaditeľ sekcie národných a medzinárodných programov Slovak Business Agency Marián Letovanec. 

„Najväčší objem podpory malým a stredným podnikom poskytol rezort práce, nasledovala pomoc z rezortu hospodárstva a organizácie Slovak Investment Holding (SIH), ktorá je akciovkou v 100-percentnom vlastníctve štátu. Najväčšie zastúpenie na covid podpore mali dotácie, nenávratné finančné príspevky, granty, bankové záruky, ale i úvery a pôžičky,“ dodáva M. Letovanec. 

Podľa tohtoročného septembrového prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) viac ako polovica firiem považuje prijaté podporné opatrenia vlády za nezrozumiteľné, takmer 70 percent vníma štátnu pomoc ako nedostatočnú. Za najúčinnejšie opatrenie vníma viac ako polovica firiem priamu finančnú pomoc. 

Nasleduje dočasné zníženie alebo odpustenie priamych daní a odvodov z práce (38 percent), úhrada časti nájomného (19 percent) a priama finančná pomoc na podporu testovania či očkovania zamestnancov (14 percent), konštatuje výkonný riaditeľ aliancie PAS Martin Lidaj.

Najmenej zaujímavými opatreniami pre podniky sú dočasné zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) a odklad splátok úverov. „V prípade ďalších obmedzení sú kompenzácie nevyhnutné. Likvidácia ekonomiky vírus odstrániť nepomôže,“ dodáva M. Lidaj.

Štát financie utlmuje

Pre podnikateľské prostredie na Slovensku je dlhodobou typickou črtou vysoké zastúpenie mikropodnikov (až 97,2 percenta z celkového počtu firiem). Prevládajú medzi nimi fyzické osoby (56,8 percenta) a právnické osoby (43,2 percenta).

Na 100 obyvateľov Slovenska pripadá podľa Slovak Business Agency (SBA) 9,1 percenta malých a stredných podnikov, čo je druhý najvyšší podiel v EÚ, hneď za Českom (9,8 percenta). Podiel takýchto podnikov na celkovej zamestnanosti predstavuje v SR 74,2 percenta ľudí. „Najväčší podiel pomoci od štátu za posledný rok čerpali podniky maximálne s deviatimi zamestnancami, teda mikropodniky,“ uvádza hovorkyňa ministerstva práce Eva Rovenská. 

Finančná pomoc rezortu práce sa od septembra až do decembra 2021 riadi pravidlami podľa pôvodnej schémy Prvej pomoci, ktoré platili v čase od apríla do septembra 2020, okrem opatrenia 3B. Štát teda v tomto smere pritiahol finančný kohútik, ale nezastavil ho úplne. Navyše, opatrenia proti koronavírusu sa prijímajú na regionálnej, nie celonárodnej úrovni.

„V druhom polroku 2021 (júl až december) predpokladáme dodatočné výdavky v rámci projektu Prvá pomoc vo výške 244 mil. eur. Vychádzame z makroekonomickej prognózy rezortov financií i zdravotníctva, ktoré predpokladajú oživenie ekonomiky v poslednom kvartáli tohto roka,“ prezrádza E. Rovenská pre TREND a dodáva, že ak sa epidemická situácia zhorší, vláda môže kedykoľvek prijať uznesenie, ktorým stanoví vyplácanie vyšších príspevkov v rámci schém Prvá pomoc+, respektíve Prvá pomoc++. 

Viac ako polovica firiem považuje prijaté podporné opatrenia vlády za nezrozumiteľné

Čo znesie rozpočet

Otázne je, čo v tomto prípade dovolí štátny rozpočet v budúcom roku, keď už v súčasnosti je vo vysokom deficite. Ak budú predložené návrhy na ďalšie kompenzácie, treba podľa hovorkyne rezortu financií Michaely Lovásovej opätovne riešiť aj rozpočtové krytie. „Podporíme rozumné návrhy pre biznissektor, no pri schvaľovaní prihliadneme aj na možný vplyv na verejné financie a dlhodobú udržateľnosť,“ objasňuje.

Vláda prichádza i s ďalšou formou pomoci, hoci v menšom rozsahu. Pred pár dňami rezort práce spustil nové príspevky na podporu zamestnávania mladých nezamestnaných, rodičov či začínajúcich živnostníkov. Malo by ísť o pomoc v hodnote 52 miliónov eur pre viac ako 14-tisíc ľudí.

Ministerstvo dopravy a výstavby spustilo v auguste už tretiu etapu podpory cestovného ruchu v rámci schémy de minimis, na ktorú je po zvýšení vyčlenených 220 250 000 eur. Môžu o ňu žiadať prevádzky, ktoré boli zatvorené počas apríla a mája 2021. 

Ako sa zmenil trh s malými a strednými podnikmi v roku 2020

• Prijaté opatrenia štátu za posledné obdobie najviac ohrozovali firmy z odvetvia stravovacích a ubytovacích služieb a začínajúcich podnikateľov. Tí si totiž nedokázali v minulosti vytvoriť dostatočné rezervy na prekonanie krízových časov.
• Pokiaľ ide o odvetvia, najviac MSP funguje v rámci sektora obchodných služieb (27,3 percenta), nasleduje stavebníctvo (18,1 percenta), obchod (16,9 percenta) a priemysel (13,6 percenta).
• Napriek pandémii sa počet MSP medziročne zvýšil v obchodných službách o 3,2 percenta, v sektore dopravy, informačných a komunikačných činnostiach o 2,8 percenta.
• Najvýraznejší prepad takýchto firiem (o 4,9 percenta) nastal vo veľkoobchode a maloobchode. Nemožno to však pripisovať len koronakríze, ide o proces trvajúci uplynulých 15 rokov.

Obmedzenia treba kompenzovať

Väčšina podnikateľov bola už počas uplynulých mesiacov nútená zaviesť viacero opatrení na zníženie strát a zároveň svoje služby prispôsobiť vzniknutej situácii. Podporné opatrenia štátu sa však postupne končia, čo môže vyústiť do zhoršenia finančnej situácie podnikov. Podľa analýzy SBA sa aj firmy v relatívne dobrej kondícii môžu po kríze dostať do problémov s likviditou, čo negatívne ovplyvní ich platobnú schopnosť.