Menší podnikatelia sa boria s byrokraciou aj legislatívou

V roku 2022 sa top jedenásť zákonov s vplyvom na podnikateľské pro-stredie menilo celkovo až 47-krát, čo predstavuje takmer štyri novely za mesiac, s ktorými sa podnikatelia museli dopodrobna oboznámiť. Čo sa týka poslaneckých návrhov zákonov, v roku 2022 ich na rokovanie Národnej rady SR predložili až 234, pričom v roku 2020 ich bolo „len“ 64. „Výsledkom tohto procesu je nepredvídateľnosť podnikateľského prostredia s neistými vyhliadkam do budúcnosti,“ vysvetľuje riaditeľ sekcie národných a medzinárodných programov Slovak Busi-ness Agency (SBA) Marián Letovanec.

Vplyv európskych regulácií

No problémom nie je len nepredvídateľná domáca legislatíva, ale aj tá európska. Na Slovensku existuje iba minimálna verejná diskusia týkajúca sa európskych regulácií v čase ich tvorby. „Hoci môžeme ovplyvňovať podobu európskych regulácií už v ich zárodku, naša krajina často v termíne nepošle žiadne stanovisko,“ upozorňuje prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Ján Solík.

Regulácie v oblasti pracovného práva, digitálneho trhu, ochrany osobných údajov či pribúdajúce environmentálne regulácie vyžadujú od podnikateľského sektora neustále prispôsobovanie sa a prinášajú firmám zásadné výzvy ich konkurencieschopnosti. Pritom dosahy týchto regulácií môžu byť v praxi oveľa zásadnejšie ako domáca legislatíva. „Často však chýba rozhodovanie na základe dát a porovnávanie nákladov so zamýšľanými prínosmi. Pri mnohých reguláciách vidíme preteky za zelenými cieľmi bez ohľadu na ich náklady,“ konštatuje prezident ZPS J. Solík. Každoročne sa zvyšuje aj prílev byrokratických povinností, ktoré sú zväčša kombináciou európskych politík s domácimi. „Príkladom posledných rokov je napríklad všeobecné nariadenie na ochranu osobných údajov (GDPR), komplikované pravidlá odpadového hospodárstva, ale napríklad aj také ‚špeciality‘ ako nový mediálny zákon,“ spresňuje pre TREND analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský.

Podľa výsledkov byrokratického indexu, ktorý pravidelne zverejňuje INESS, napríklad v roku 2021 bežná mikrofirma ročne strávila byrokraciou priemerne 224 hodín. Znamenalo to, že modelová firma so štyrmi zamestnancami podnikajúca vo výrobnej sfére musela vynaložiť 224 hodín času na vyrovnanie sa so všetkými regulačnými náležitosťami, ktoré jej ukladá zákon. Hoci politici radi prezentujú antibyrokratické balíčky, takzvané kilečko 1, 2 a 3, ktoré majú pomáhať zlepšiť podnikateľské prostredie, od zámerov na papieri smerom k praxi často vedie dlhá cesta.