Je to jedna z najtajomnejších krajín Európy. Ešte aj o Albánsku sa toho vie viac a chodí tam väčšie množstvo turistov ako do Macedónska. Krajina s dvomi miliónmi obyvateľov patrí podľa HDP na obyvateľa medzi najchudobnejšie v Európe, aj keď na prvý ani druhý pohľad to nevidno. Krajina je nezávislá od roku 1991, ale jeden z jej susedov – Grécko ju doteraz oficiálne neuznalo. Grékom sa nepáči názov Macedónsko, pretože rovnako sa volá západná provincia krajiny na Peloponéze.

Viditeľné rozdiely

Kto cestuje do Macedónska z Albánska, hneď si všimne niekoľko rozdielov. Čo zaregistrujete okamžite, je podstatne väčšia čistota a menej odpadkov pri cestách a na verejných priestranstvách. Druhý rozdiel – oveľa menej sa tu stavia, desiatky novostavieb –či súkromných, alebo administratívnych budov – ako v Albánsku tu nevidno. Ani toľko pútačov a reklám zahraničných firiem.

Čo však vidno často, sú mešity. Tie sú väčšinou nové a veľmi výstavné, hoci sa k moslimskej viere hlási len 17 percent obyvateľstva. Mešitu menšiu alebo väčšiu mali prakticky v každej dedine, kadiaľ sme od albánskych hraníc cez Ochrid až do Skopje prechádzali. Kým v Albánsku sa hlási k islamu asi polovica obyvateľstva, na mešitu či ženu so zahalenou hlavou tam prakticky nenarazíte. Keď však prechádzate starou časťou Skopje, môžete nadobudnúť pocit, že ste sa ocitli niekde v Oriente. Vzhľad uličiek aj ľudí vám ho pripomína. Každá druhá žena v Starom Meste mala na hlave šatku. Ako sme sa dozvedeli, väčšinou ide o kosovských Albáncov, ktorých Macedónsko prijalo počas vojny v Kosove. Tí sú oveľa religióznejší, ako „albánski“ Albánci.

Skopje je však mesto mnohých tvárí. Nemá len starú štvrť, ale aj moderné bulváre, jeden z nich pripomína Ramblu v Barcelone. Domáci to asi vedia, lebo jedna zo sôch, ktoré ho ozvláštňujú, má podobu španielskeho symbolu – býka. Veľmi pekne je urobené moderné múzeum Matky Terezy, ktorá sa narodila v Skopje.

Kondícia pre Ochrid

Najkrajším mestom Macedónska však nie je Skopje, ale Ochrid, mestečko so 40-tisíc obyvateľmi na brehu Ochridského jazera. Cení si ho aj UNESCO, lebo ho zaradilo v roku 1979 a 1980 do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Strategická poloha na brehu jazera sem už dávno lákala ľudí, takže sa predpokladá, že územie dnešného Ochridu obývali už pred päťtisícimi rokmi. Osadníci a vládcovia sa striedali a každá kultúra zanechala svoje stopy – dodnes tu stoja pozostatky antického amfiteátra, početné byzantské kostoly. Ochrid bol jedným z miest, kde vznikala ranoslovanská vzdelanosť, a stretnete sa tu aj s menami Cyrila a Metoda, taktiež sa doteraz zachovalo deväť mešít z čias, keď bol súčasťou Osmanskej ríše.

Prechádzanie sa po úzkych uličkách medzi starými meštianskymi domami je veľmi príjemné, na komplexnú prehliadku mesta však človek potrebuje štipku kondície. Ochrid sa nachádza na rovine a dvoch pahorkoch, takže k poznávaniu nevyhnutne patrí aj chodenie do kopca. Prípadne po schodoch, lebo jeden z najkrajších výhľadov na mesto, jazero a kopce, ktoré ho obklopujú, je z opevnenia cára Samuila, pôsobivej citadely postavenej na najvyššom mieste mesta, na vŕšku Gorni Saraj.

Pevnosť bola súčasťou mestského opevnenia, ktoré tu vraj stálo už od 4. storočia pred naším letopočtom a k jeho výstavbe prispel aj Filip II. Macedónsky.

V čase našej návštevy, žiaľ, prišla búrka, takže pohľad na dramatické čierne mračná nad jazerom bol síce zaujímavý, ale hrmenie a blesky nás z hradieb rýchlo vyhnali.

Prastaré a hlboké

Jazero, pri ktorom Ochrid leží, sa do zoznamu UNESCO dostalo o rok skôr ako mesto. Ochridské jazero patrí medzi najstaršie na svete, vzniklo pred 2,6 milióna rokov a dodnes tu žijú živočíchy, ktoré nikde inde na svete nenájdete. Má hĺbku až 289 metrov a najzaujímavejšia je jeho čistota – voda v ňom je totiž pitná a taká čistá, že vidno až do hĺbky desať metrov. Rovnako zaujímavé je, že ho nenapája nijaká rieka, ale prameň, ktorý vyviera z hĺbky dvesto metrov.

Mimo sezóny je okolo jazera pokoj, hoci obchodníci so suvenírmi majú zrejme sezónu počas celého roka. Návštevníci chodia do kostolov, ktoré sa nachádzajú na jeho brehu, nepretržite. Naozaj rušno je tu však v lete, keď ožijú prázdninové domčeky okolo jazera. Hoci – nie je to typické miesto napríklad na kúpanie sa s malými deťmi, voda v jazere pomerne prudko klesá.

Článok vznikol v spolupráci s CK Travelana.