Slovensko zrejme len zázrakom vyprodukuje nového Steva Jobsa alebo Elona Muska. To sa nedarí ani vyspelejším ekonomikám, ktoré majú kvalitnejšie školstvo, tradíciu venture kapitálu a ústretový prístup ľudí k podnikaniu. Ale aj ďalší Eset alebo Sygic, ktoré v cudzine šíria dobré meno Slovenska, by znamenali veľa pre krajinu zožieranú „dépéháčkovými“ barónmi a samozvanými strážcami vlakových súprav.
V start-upovom a investorskom žargóne sa megaúspešný projekt označuje ako unicorn – jednorožec. Niežeby táto brandža bola náchylná veriť rozprávkam (vlastne áno, ale nie v Dobšinského zmysle slova). Ide skôr o to, že takýto zjav sa vyskytne veľmi, veľmi zriedkavo. Preto treba vynaložiť veľa úsilia, energie a peňazí na jeho nájdenie, a potom ešte viac úsilia, energie a peňazí na jeho vypestovanie. No keď sa to podarí, je z toho vývar na úrovni „pseudoeurofondového“ biznisu. Len bez tej „pseudoeurofondovej“ pachute, z ktorej sa slušným ľuďom zdvíhajú žalúdky.
Že unicorny hľadajú predovšetkým ľudia mimo štátneho sektora, nie je prekvapujúce. Je to predsa číra esencia podnikania. To však neznamená, že štát musí byť úplne mimo hry. Život start-upu je Darwinov zákon o prežití druhov plus neviditeľná ruka trhu a to celé na druhú. Každá pomoc je vítaná.
Štát má na podporu start-upov finančné zdroje a možno aj vízie a stratégie, ale – diplomaticky povedané – implementácia pokrivkáva. A tak v lepšom prípade počujeme ticho ako v kostole, v horšom prichádzajú otázniky a znechutenie. Spomienky na vlaňajšiu predraženú start-upovú konferenciu TechMatch bolia dodnes. Wifina ako pre výcvikový tábor čínskych hackerov, obrusy ako z banketu Ľudovíta XIV. – teda aspoň pokiaľ ide o cenu – a k tomu bojkot tých, ktorí v slovenskom start-upovom ekosystéme niečo znamenajú. To bol výsledok.
Vypestovať fungujúci start-upový ekosystém si vyžaduje mravčiu prácu. Chce to nielen udržať slovenské mozgy doma, ale aj prilákať tie zahraničné na Slovensko. Chce to budovať v mladých ľuďoch povedomie, že podnikať sa oplatí nielen tým, čo sú prisatí na štátne fondy. Realita je taká, že gro práce odvádzajú partie entuziastov. A doslova za pár drobných. Teraz si predstavte, čo by mohlo nastať, keby tých peňazí bolo viac, alebo keby sa štát spamätal a začal robiť, čo treba. Je to ako s autom. Jazdí aj s lowcostovou naftou, ale s aditívami je to o poznanie lepšie.
