Po desiatich rokoch na čele štátu sa dá od politika právom očakávať, že po takejto výnimočnej skúsenosti aspoň na záver svojho pôsobenia sformuluje niečo ako osobné posolstvo. Že vyjadrí koncentrát poznania, ku ktorému dospel, a pretlmočí ho verejnosti ako svoj záverečný odkaz. Žiaľ, aj posledné vystúpenie I. Gašparoviča ako prezidenta potvrdilo len to, čo všetky jeho predchádzajúce.
Celkovú vyprázdnenosť jeho vystúpenia nezachránilo ani niekoľko hlbších postrehov. V nepriamej a možno aj v neuvedomelej polemike s premiérom končiaci prezident a hlavný veliteľ armády povedal, že naše ozbrojené sily sú schopné garantovať bezpečnosť republiky „len prostredníctvom funkčných spojeneckých väzieb“.
Ak si tieto väzby vyžiadajú prítomnosť spojeneckých vojsk na území republiky, tak tomu žiadna nemiestna spomienka na rok 1968 nemôže brániť. Poslednú príležitosť, ktorú prezident mal, aby zhodnotil, v akom stave je krajina, a načrtol, čo umožní, aby jej doterajší príbeh úspechu pokračoval, I. Gašparovič nevyužil. Jeho nástupca si počínal šikovnejšie.
Zdroj: Ilustrácia - Danglár
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
Skonštatoval, že podľa štatistík na Slovensku nikdy nebolo v priemere lepšie ako teraz. Nikdy sme neboli slobodnejší a ako štát bezpečnejší. To sú fakty, ktoré by však zostali iba prázdnou propagandou úspechu, keby A. Kiska nedodal to podstatné: „Napriek tomu väčšina ľudí na Slovensku nie je presvedčená, že ideme správnym smerom, ani nemá pocit, že aj oni sú súčasťou úspechu.“
Keď A. Kiska hovorí, že všetkých by nás malo trápiť, koľko ľudí je nespokojných so stavom a smerovaním Slovenska, tak to povedal aj preto, lebo masová nespokojnosť netrápi až príliš veľa činiteľov, ktorých by trápiť mala. Je dôležité, že nový prezident neakceptuje mentalitu, ktorú stelesňuje slogan „na Slovensku je to tak“. Najhoršie na rezignácii je, že umožňuje, aby ľudia, ktorých nič netrápi, nerušene pokračovali v činnosti alebo nečinnosti, ktorá trápi všetkých ostatných.
„Ako prezident budem klásť otázky v mene občanov, v mene svojom, v mene toho, aby sa problémy skutočne riešili,“ povedal A. Kiska. Ak bude podľa toho konať, nemusí si robiť starosti, že ho všetci ľudia pri moci budú mať radi a že sa bude všetkým činiteľom páčiť. Zato si bude robiť svoju prácu.
Prezident I. Gašparovič opustil svoj úrad bez toho, aby vymenoval troch ústavných sudcov zo šiestich kandidátov. Nech už mal na to akýkoľvek dôvod, skutočnosť, že neuplatnil vlastnú právomoc za hranicami svojho funkčného obdobia, treba oceniť. Pre krajinu by však bolo lepšie, keby sme jeho nástupcu mohli viac oceniť za to, čo urobil, a nie iba za to, čo neurobil.
