Šéf olympionikov o športe a ministerstve: Megaštadióny ani najväčšie podujatia nie sú prioritou

Hoci je Anton Siekel šéfom Slovenského olympijského a športového výboru, medaily považuje iba za čerešničku na torte. Šport má podľa neho cieliť na široké masy. V spoločnej štúdii s analytickou spoločnosťou PwC olympionici predpokladajú, že za pätnásť rokov môžu kumulatívne benefity športu dosiahnuť 8,6 miliardy eur pri nákladoch 7,5 miliardy eur. „Pre mňa bola najväčšia výzva presvedčiť ľudí, ktorí nemajú vzťah k športu, že si toto odvetvie zaslúži väčšiu pozornosť,“ hovorí pre TREND A. Siekel.  

Ministerstvo športu je rezortom SNS, ale asi nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že ideový otec ste vy.

Netrúfal by som si hodnotiť to úplne takto. Variantov, o ktorých sme diskutovali, bolo určite viac. Ja som bol zástancom toho, aby slovenský šport preukázal, že má na viac, ako bol doteraz etablovaný v spoločnosti. Ministerstvo je najambicióznejším variantom a často som hovoril, že je lepšie ísť cestou evolúcie. No keď sa to stalo realitou, maximálne to podporujem. Je to príležitosť dokázať, že to, čo sa snažíme roky komunikovať, má opodstatnenie. 

Nebude výsledkom byrokratický chaos? Vrcholový šport a mnoho medailistov z olympiády zastrešuje aj Vojenské športové centrum Dukla a Športové centrum polície. Telesnú výchovu zasa rieši školstvo. To znamená, že šport bude pod štyrmi rezortmi. 

Skôr si treba definovať, ako vnímame šport. Veľa ľudí hovorí, že je to vlastne zábava. Navyše klesá počet medailí. To má ďaleko od toho, aby to oprávňovalo vznik ministerstva. Je irelevantné rozprávať sa o tom, kde sú strediská vrcholového športu, lebo je to len malá časť vo veľkej mozaike. Pre mňa bola najväčšia výzva presvedčiť ľudí, ktorí nemajú vzťah k športu, že si toto odvetvie zaslúži väčšiu pozornosť. Rezort je na to ideálnou príležitosťou. 

Čiže rezort by mal cieliť na bežnú populáciu detí i dospelých? 

Samozrejme. Som presvedčený, že sa nám v minulosti nepodarilo dobre komunikovať to, čo vychádzalo z našich analýz a skúseností. Tak, aby to ľudia pochopili. Preto vnímali šport veľmi povrchne. Šport má veľmi silný ekonomický faktor, má sociálny faktor aj zdravotný. A to sú veci, ktoré by malo ministerstvo komunikovať s ostatnými rezortmi, aby hľadalo spôsob, ako priniesť benefity nielen v podobe športových úspechov a propagácie krajiny v zahraničí, ale aj v úspore nákladov na liečenie a kvalite života seniorov. 

Pred časom ste s analytickou spoločnosťou PwC prezentovali dokument Stratégia slovenského športu do roku 2030. Má 123 strán a je naozaj podrobný. Jedna z myšlienok bude asi ťažko priechodná. Je to nápad zvýšiť zdravotné odvody za poistencov štátu a z toho financovať šport. 

Keď som prišiel na olympijský výbor, stretol som sa s prvou analýzou, ktorá bola faktografická a napísaná jazykom, ktorému rozumejú analytici. A zopakoval som tú istú chybu. Analýzu sme aktualizovali, lenže stále nepriniesla výsledok. Zle sme identifikovali komunikačný jazyk. Analýza PwC má iný charakter. Snažíme sa tam odkryť ďalšie oblasti financovania a dôležitosti športu. Zdravotný aspekt bude ťažké presadiť, ale keď nám niečo vychádza, že je to ekonomicky efektívne, tak by sme mali bojovať, aby sme to presadili. Hovorím, poďme to prerátať s ministerstvom zdravotníctva, so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Ja som také diskusie predtým viedol. Sami mi potvrdili – a nie je to len ich názor –, že investície do prevencie sa v podobe úspory nákladov násobne vrátia. 

Rozpočet zdravotníctva je však tenký ľad.

Ak chceme investovať do športu peniaze tak, aby sme nemuseli mať až toľko nemocníc, tak to nedosiahneme za rok ani za päť. Možno ani za pätnásť. Ale vieme sledovať, či sa investície naozaj vracajú. Ak treba, vieme niečo zmeniť. To už presahuje možnosti olympijského výboru aj občianskych združení a malo by to byť v rukách politikov. Ak sa to osvedčilo v iných krajinách, je veľká šanca, že by sa to osvedčilo aj na Slovensku. Čo sa týka zdrojov, dajme si plán, kde chceme vidieť Slovensko o pätnásť rokov. Toto môže byť odpoveď aj v prípade zdravotníctva. Vieme alokovať takúto sumu? Vieme na to vydať štátne dlhopisy? Koľko ušetríme za vynaložené náklady? Ak sa niekto na to pozrie pragmaticky a povie, že to vychádza, tak sa za to budem biť. 

Zatiaľ sme počuli, že ministerstvo cestovného ruchu a športu bude štíhle a financované z odvodov stávkových spoločností. Kedy sa na stole objaví téma zvyšovania zdrojov? 

Treba postupovať v krokoch, ktoré sa dajú realizovať a vyhodnotiť. Momentálne je cieľom etablovať ministerstvo, dobre komunikovať agendu a presvedčiť kolegov, aby sme začali diskusiu. Lebo inak môžeme čakať odmietnutie práve z dôvodu, že to časovo nie je dobre nastavené. 

Cieľom ministerstva má byť to, aby Slovensko prinieslo o štyri roky z olympiády v Los Angeles viac medailí ako teraz z Paríža alebo aby viac ľudí športovalo? 

Medaily sú čerešničkou na torte, určite nie sú cieľom. Ani v žiadnej inej krajine to nie je cieľom. Hlavný cieľ je pripraviť také argumenty nielen pre vládu, ale aj pre verejnosť, ktoré budú hovoriť, čo všetko dokáže šport priniesť. Ale nielen v podobe medailí. Potom by sme naozaj nepotrebovali ministerstvo. Rezort musí mať výrazne vyššie ambície ako medaily z olympijských hier. 

V januári bol v Jasnej svetový pohár v alpskom lyžovaní. Štátna agentúra na podporu cestovného ruchu to komunikovala ako jeden z faktorov, ktoré môžu prilákať zahraničných turistov. Viete si predstaviť, že by Slovensko mohlo zorganizovať aj podujatie väčšieho významu? 

Áno, viem si to predstaviť v nejakom čase. Ale dnes by bolo nesprávne prichádzať s takouto myšlienkou, lebo nie sme pripravení. Ale už dnes by sme mali interne hovoriť, čo môžeme spraviť, aby sme sa o takéto podujatie mohli uchádzať. Ako príklad uvediem zimné olympijské hry mládeže. Myslím si, že areál na Štrbskom Plese by dokázal hostiť športovcov z celého sveta, aj keď v mládežníckych kategóriách. Aj to by zarezonovalo a pomohlo propagácii Slovenska.

To je ten vrchol? Keď olympiáda, tak iba mládežnícka?