Po roku 1989 začali aj na Slovensku vznikať novodobé nadácie. A to len výnimočne s majetkom. Na pozadí ambície realizovať niečo vznešené, vzletné a prospešné sa zakladali zvyčajne bez peňazí, skôr len s nádejou, že raz sa k nejakému majetku dostanú. Po zmätkoch v 90. rokoch, keď nebolo jasné, čo je a čo nie je nadácia, vznikala v rokoch 1998 – 2004 aj na Slovensku – a treba dodať, že po inšpirácii od kolegov z Česka – špecifická právna úprava nadácií. Vďaka tomu sa posilnilo povedomie o ich kľúčovej vlastnosti, a síce, že nadácie sú združením majetku, ktorý je určený na verejnoprospešné ciele.
Morálny nárok
Nadácie ako inštitucionálne vyjadrenie súkromnej iniciatívy vo verejný prospech stelesňujú morálny nárok a výzvu. Ako také sú automaticky podrobované skúmaniu povahy ich úmyslu. Erózia jednoty slov a činov dneška symbolizovaná desaťtisícovými hodinkami na rukách politikov, ktorí sa usilujú o sociálnodemokratickú vizáž, je vážnou výzvou. Aj pre akúkoľvek nadáciu prichádzajúcu do verejného priestoru s ambíciou prospievať celku – konkrétnej komunite či celej spoločnosti.
Táto erózia nie je len doménou politiky, je prítomná aj v biznise. Finančná kríza a pred ňou kauzy typu Enron naznačujú, že organizácia vzťahov vnútri korporátneho sveta má trhliny. Hranice medzi etickým a neetickým či legálnym a nelegálnym sú aj v ňom permanentne atakované a ohýbané. Dôsledkom je na jednej strane hyperplázia regulácie, ktorá dnes predstavuje univerzálny fenomén bez ohľadu na to, či hovoríme o USA alebo o Európe. No na druhej strane tento vývoj prináša reflexiu nutnosti zmien v oblasti tzv. corporate governance (korporátneho riadenia).
Tolkienova metafora prsteňa i aktuálne výskumy v oblasti sociálnej psychológie varujú, že moc je magnetom, ktorý kriví nazeranie na seba samého. Platí to v korporátnom svete i vo svete nadačnom. Ak si odmyslíme bazálnu nedôveru voči verejnoprospešnej ambícii, tak praktické nástroje na udržanie kurzu etiky a legality sa nachádzajú aj v oblasti vnútornej správy organizácie (tzv. governance).
Štyri princípy
Je sa kde inšpirovať. Princípy dobrej praxe nadácií, ktoré spracovalo Európske nadačné centrum – think-tank a strešná organizácia nadácií v Európe – sú jedným z vyjadrení snáh o posilnenie zodpovednosti týchto inštitúcií a dôvery verejnosti k nim a tiež dôvery v samoreguláciu prostredia. Dajú sa zhrnúť nasledujúco: nezávislá správa, solídne riadenie, transparentnosť a zodpovednosť, resp. zúčtovateľnosť. Tieto princípy zdôrazňujú nevynutnosť konania nadácií vo verejný prospech a v prospech služby spoločnosti pri zachovaní úmyslu a zámeru darcu. Uznávajú potrebu a hodnotu udržania si nezávislosti a autonómnosti pri dosahovaní filantropických cieľov.
Nezávislosť spravovania a autonómnosť rozhodovania je do veľkej miery daná vzťahmi medzi orgánmi nadácií – správnou radou a dozornou radou, ktorých členovia sú, resp. mali by byť vedení povinnosťou konať v najlepšom záujme voči filantropickým cieľom. A tu je skúšobný kameň nadačnej praxe – u nás i v zahraničí. Ak je rozhodovanie v správnej rade ovplyvnené inou agendou než najlepším záujmom pre napĺňanie filantropických cieľov, dostáva sa nadácia na hranicu svojho poslania, ba možno aj za ňu.
V tejto súvislosti sa firemné nadácie dosť často vnímajú len ako nástroje svojich zakladateľov na zlepšovanie ich reputácie. Ak by sa tak dialo bez jednoznačného prispievania k dobročinnosti a bez napĺňania verejnoprospešného zámeru, išlo by o tzv. self- -dealing a spreneveru voči kľúčovým funkciám nadácií. Ak sa snahy o zlepšovanie reputácie materskej spoločnosti dejú v zhode s poslaním nadácie, t.j. ak sa primárne napĺňajú filantropické ciele, pre ktoré vznikla, výčitky by nemali byť opodstatné. A práve tu dochádza k množstvu nedorozumení v posudzovaní nadačnej praxe. Zodpovednosť a prvý ťah je na strane nadácií – musia informovať a vysvetľovať svoje kroky, zámery aj výsledky. Samotné informovanie by však v dnešnom pretlaku informácií nemuselo stačiť. O to viac, ak by sa zmenilo na lacnú propagáciu.
Páni prsteňov
A vraciame sa tým k obsadeniu správnych rád a k ich funkcii práve v takýchto situáciách. Podobné sporné situácie si okrem skúseností vyžadujú aj nezaťaženú myseľ. Preto je dobrou praxou rozširovanie správnych rád nad rámec sociálnych väzieb zakladateľa, čo umožňuje korigovať prvoplánové zámery a reagovať cielenejšie na reálne potreby. Rôznorodosť zloženia správnych rád pomáha lepšiemu premysleniu a prepojeniu činnosti nadácií na rôzne skupiny v spoločnosti. Ani pri napĺňaní vznešených cieľov netreba zabúdať na silu Tolkienovho prsteňa.
Autor je riaditeľ Centra pre filantropiu.
