Keď sa počas tretej vlády Vladimíra Mečiara prominenti dopustili činov, ktoré mali kriminálny charakter, riešili to jednoducho. V. Mečiar a Ivan Lexa podali trestné oznámenia na vyšetrovateľa Petra Vačoka, lebo bol natoľko bezočivý, že sa správal ako policajt.
Samozrejme, nič z toho, čo Mečiar s Lexom v trestných oznámeniach uviedli, sa nepotvrdilo. Už v roku 1995 to skonštatovala aj inšpekčná služba ministerstva vnútra. Ale svoj cieľ dosiahli. Dozorujúci prokurátor Róbert Vlachovský nepríjemného vyšetrovateľa z prípadu odvolal s odôvodním, že je to nevyhnutné „v záujme zachovania objektivity konania a nestrannosti vo vyšetrovaní“.
Zdroj: Danglár
<strong>Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška</strong>
Po viac než dvoch desaťročiach od tohto hanebného postupu sa zmenilo iba jedno: ohrozený činiteľ už nepodáva trestné oznámenie na predstaviteľa orgánu činného v trestnom konaní osobne, ale robí to za neho jemu vzdialený podriadený.
V auguste minulého roku vzniesol vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ktorého prostredníctvom policajného prezidenta a šéfa NAKA riadi minister vnútra, obvinenie voči prokurátorovi Vasiľovi Špirkovi. Prokurátorovi dozorujúcemu vyšetrovanie, ktoré malo zistiť, akým spôsobom nadobudol minister vnútra Robert Kaliňák podiel v spoločnosti B.A. Haus od Ladislava Bašternáka. Vďaka analýze, ktorú zverejnil sudca Peter Šamko, je verejne známe, že obvinenie voči Špirkovi bolo rovnako „fundované“ ako trestné oznámenia, ktoré na vyšetrovateľa Vačoka podávali svojho času Mečiar s Lexom.
Vyšetrovateľ NAKA vzniesol obvinenie, o ktorom sudca Šamko napísal, že „skutok, tak ako je vymedzený v uznesení o obvinení, nie je celkom určite trestným činom“. Preto podozrenie, že na vznesení obvinenia voči prokurátorovi mal niekto osobný záujem, bolo legitímne a dôvodné.
Generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára v auguste minulého roku veľmi rozhorčilo, čo o tom písali médiá – vraj sa v súvislosti so Špirkom snažia vyvolať „štvavú vlnu proti nám, že sme ho chceli zbaviť káuz, čo je nezmysel“. A tvrdil, že Špirkovi „nikto nič nezobral“, teda ani Kaliňákov a Bašternákov prípad.
Minulý týždeň novinárka Monika Tódová zistila, že to nie je pravda, lebo špeciálny prokurátor Dušan Kováčik tento prípad Špirkovi odňal „z dôvodu zabezpečenia plynulého vykonávania prokurátorského dozoru po vznesení obvinenia dozorujúcemu prokurátorovi“.
Zhrnuté a podčiarknuté – špeciálny prokurátor Kováčik urobil pre ministra Kaliňáka presne to isté, čo pred vyše dvadsiatimi rokmi urobil prokurátor Vlachovský pre premiéra Mečiara a riaditeľa Lexu. Vtedy bol za tým zločin. Čo je za tým dnes?