Matúš Vallo: Prišiel čas zmeniť Bratislavu

V akom meste by ste chceli žiť?

Chcel by som žiť v Bratislave, ktorú si predstavujem ako sebavedomé mesto schopné pracovať so svojou mierkou a chápať ju ako výhodu. Dokáže vychádzať z historickej skúsenosti s miešaním rôznych národností. A pretaviť ju do moderovania dialógu medzi ľuďmi z rôznych kútov Slovenska, aby sa každý cítil v hlavnom meste trochu ako doma, čo dnes chýba. Zároveň si Bratislavu predstavujem ako mesto, ktoré konečne pochopí, že verejný priestor je extrémne dôležitý a treba sa oň špeciálne starať. Ktoré chápe, že životné prostredie je základ kvality života. A mesto, ktoré dokáže komunikovať s obyvateľmi, počúvať ich aj im vysvetliť určité veci.

Hovorievate, že Bratislava je fantastické mesto s veľkým potenciálom. V čom spočíva?

V tomto meste som vyrastal, mám tu rodinu, priateľov. Aj keď som určitý čas žil v zahraničí, pre mňa sú veľmi dôležité vzťahy a moji najbližší a v tom je výhoda Bratislavy. A práve kvôli potenciálu, ktorý tu cítime, sa veľká časť mojej generácie vracia späť. Chceme mať kvalitné mesto, aké poznáme zo zahraničia, zároveň chceme žiť v prostredí, ktoré je nám známe.

V čom vidíte potenciál?

Bratislava má tri základné veci. Prvou je poloha medzi Dunajom a Karpatami. Hektáre bukovo-dubového lesa osem zastávok trolejbusom z Hodžovho námestia, to je unikátne. A, samozrejme, blízkosť Viedne, Budapešti a Prahy. Druhou je zaujímavá história, ktorá je dôležitá pre identitu mesta. A treťou je kapitál, ktorý predstavujú aktívni ľudia, ktorí sa zaujímajú, čo sa okolo nich deje. Je to obrovský potenciál na zmenu a inovácie.

Súčasný primátor potenciál vyjadroval heslami, že môžeme byť ako Kodaň alebo Zürich...

Buďme sami sebou ako Bratislava, ale učme sa od tých miest. Prežil som štyri roky v Ríme, pracoval som v Londýne, bol som na študijnom pobyte v New Yorku. Mám precestovaný svet, ale chcel by som Bratislavu, najlepšie so všetkými plusmi, ktoré majú tie mestá.

Dalo by sa niečo z týchto miest preniesť do Bratislavy?

V New Yorku som bol v slávnych bloombergovských rokoch. Chcel som pochopiť, ako mesto funguje, a videl som, ako sa mi mení pred očami. Janette Sadik-Khan, vtedajšia riaditeľka odboru dopravy, robila úžasné veci, zmenila ulice z večera do rána. Čo na prvý pohľad vyzeralo ako improvizácia, bolo založené na ročnom štúdiu pohybu každého taxíka. Vymyslela jednoduchý systém, ako nápady testovať tak, aby to nebolo nákladné a riskantné. Až keď bolo jasné, že ľudia zmenu prijali a funguje, urobili ju naostro. Jasné, že nástroje budú v Bratislave iné, ale veľa vecí sa dá preniesť. Keď sa starostovi Bloombergovi podarilo radikálne zmeniť New York, musíme vedieť zmeniť aj Bratislavu.

Zdroj: Maňo Štrauch

Neuvažovali ste nad tým, že zostanete v zahraničí?

Na jednej strane ma upokojilo, keď som si dokázal, že by som sa tam nestratil. Dokázal by som tam profesionálne v oblasti architektúry fungovať. Človeku to dodá sebavedomie. V New Yorku sa mi podarilo mať vlastnú diskusiu na tému môjho študijného predmetu, spoločenskej zodpovednosti v architektúre, v najprestížnejšej galérii architektúry Storefront for Art and Architecture. Ale nie som prvý ani posledný, ktorého to aj kvôli vzťahom a väzbám a láka domov.

Ktoré veci vás ako Bratislavčana najviac trápia?

Bratislava je ako zanedbané dieťa, ktoré rastie, ale nikto sa oňho nestará. Nedokáže ťažiť z potenciálu dobrej mierky, ľudí a zaujímavej histórie a vyzerá to tak, že dnes nemá ani plán a nemá na to, aby zaradila vyššiu rýchlosť.

Ako politik sa musíte pozerať na to, čo najviac trápi bežných obyvateľov. Čo to podľa vás je?

Ak by sme si urobili prieskum, bola by to doprava. Súhlasím, je to jeden z najväčších problémov. Riešenie vidíme v zlepšení verejnej dopravy o triedu, iba tak ľudia presadnú z áut. Na to neexistuje jednoduchý recept, skôr ide o veľký počet menších zlepšení. Dá sa začať napríklad pri správnych miestach na zástavky a priechody pre chodcov. Ak si niekto myslí, že budovaním širších ciest sa niečo vyrieši, tak sa mýli. Ja si však myslím, že sú tu aj iné problémy. Mám pocit, že Bratislava stratila vieru v zmenu. Za posledných 10 – 15 rokov sa tu neodohrala žiadna viditeľná zmena, ktorú by pocítila veľká skupina obyvateľov.

Je normálne pre aktivistov, aby prešli na druhú stranu. Aby sa pokúsili urobiť zmenu, o ktorej hovoria, priamo zvnútra mesta.

Bratislavčania majú pocit, že magistrát nemá rozvoj mesta vo svojich rukách, ale formujú ho developeri, ktorých vnímajú negatívne. Sú najväčším problémom mesta?

Nemyslím si, že sa developeri správajú inak ako vo svete. Rozdiel je v tom, či mesto dokáže byť ich partnerom. Či im dokáže dať jasné limity a pracovať s nimi. Mesto má vedieť, kam chce ísť, a developeri ho majú nasledovať. U nás je to naopak. Ukazuje to aj žiadosť dvoch najväčších developerov o štatút významnej investície pre svoje miliardové projekty. A zrazu o tom, ako bude vyzerať mesto, hovoria oni. A mesto ich iba doháňa. Magistrát dnes nemá ľudí, ktorí sú pripravení rovnocenne si sadnúť s developerom za stôl po architektonickej, ekonomickej či právnej stránke a byť im prísnymi partnermi.