Nemôžem si pomôcť a nespomenúť si na Kanadu, kde som bola minulý školský rok na študijnom pobyte. Tam by ma totiž žiadna maturita nečakala a strednú školu by som končila už teraz v júni.

Vzdelávací systém v Kanade je úplne iný ako na Slovensku. Zahraničné školské systémy sa veľmi ťažko vysvetľujú, o čom som sa presvedčila, keď sa ma kamaráti z iných krajín pýtali, ako je to u nás. Gymnáziám a odborným školám rozumeli hádam len Nemci. Zatiaľ čo moji kanadskí spolužiaci sú už prijatí na vysoké školy, ja s ich výberom ešte len začínam.

Je to tým, že deti v Kanade chodia do školy len dvanásť rokov, zatiaľ čo my trinásť. Ďalšia výhoda Kanaďanov je, že maturita tam neexistuje. Dvanásty ročník ukončia záverečnými testmi ako každý iný semester. Na ukončenie školy sú však potrebné kredity, ktoré si počas troch rokov na strednej ľahko nazbierajú.

V Novom Škótsku má každý žiak za polrok len štyri predmety. Znie to ako fajn vec, až kým vás tie isté štyri predmety každý deň nezačnú nudiť. Sú pritom medzi nimi mnohé iné ako u nás. Ja som mala napríklad popri angličtine a matematike sociológiu a visual arts.

V druhom polroku som si zvolila predmety právo, dizajn, pokročilejšiu matematiku, ktorej učivo však bolo na nižšej úrovni, ako preberali spolužiaci na Slovensku, a nakoniec svetovú geografiu. Tá bola mojím najobľúbenejším predmetom najmä vďaka učiteľovi, ktorý sa volal Anton po slovenskom hokejistovi A. Šťastnom a hádam ako jediný vedel, kde je Slovensko. Niektorí kamaráti navštevovali aj jogu či zdravý životný štýl. Všetky boli založené na úlohách zadaných na hodine a na diskusiách a úlohách pre tímy.

Dúfam, že jedného dňa aj na Slovensku prestaneme memorovať fakty a vzorce

Čo sa týka testov počas polroka, dal sa na ne použiť tzv. cheat sheet, čo je papier, ktorý si doma večer pred testom pripravíte a môžete si naň napísať, čo len chcete. Je to v podstate veľký ťahák. Ďalšou super vecou bola možnosť nenapísať si jeden zo záverečných testov, ak má študent do šesť ospravedlnených hodín za polrok z každého predmetu.

Dúfam, že jedného dňa sa školstvo u nás aspoň trocha vydá týmto smerom a študenti sa už nebudú musieť memorovať fakty a vzorce ako za čias našich rodičov.  

Barbora Dobó, 1. súkromné gymnázium Bajkalská v Bratislave