Matovičovský spôsob boja a pravidlá, ktoré neplatia pre smerákov

Aj tento incident poukazuje na to, koľko nám ešte chýba k demokratickému a právnemu štátu. Lebo málokde v civilizovaných krajinách môže prísť zástupca občanov o svoje právo zastupovať voličov tak ľahko, hlúpo a pochybne ako na Slovensku.

Predložil sa na podnose

Možnosť, že bude musieť parlament opustiť, komentoval samotný postihnutý slovami: „Toto nie je o mne, ale o stave, v akom sa Slovensko nachádza.“ S druhou polovicou vety sa dá súhlasiť, ale s prvou nie, lebo tento príbeh je aj o Igorovi Matovičovi.

Keď sa v roku 2010 stal prvý raz poslancom, na tri roky – tak ako umožňuje zákon – pozastavil svoju živnosť. Pretože bol poslancom aj neskôr, opätovne požiadal o jej pozastavenie aj v roku 2013. Ale až 21 dní po tom, keď to urobiť mal – jeho živnosť tak nebola pozastavená od 10. augusta do 2. septembra 2013.

Pretože túto informáciu posunul parlamentnému výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Roman Ruhig z koalície Spoločne za Slovensko až v tomto roku, v polovici júna 2016 výbor uložil poslancovi I. Matovičovi pokutu vo výške šiestich mesačných platov. Vtedy sa všetci poslanci výboru – koaliční aj opoziční – zhodli na názore, že zo strany I. Matoviča išlo neúmyselnú administratívnu chybu a že takáto vysoká pokuta je pre neho krutá, „ale, žiaľ, zákon je taký a treba ho ctiť“.

Svoj mandát vystavil riziku vo veci, ktorá je úplne zanedbateľná v porovnaní s tým, čo by mohol v boji za "spravodlivosť" urobiť ako poslanec

Tento chápavý prístup sa zmenil minulý týždeň, keď aktivisti Alena Krempaská a Peter Weisenbacher po sérii konfliktov so šéfom OĽaNO upozornili na fakt, že živnosť I. Matoviča je od 3. septembra 2016 opäť aktívna. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií tak môže navrhnúť trest, aký sa dáva pri opakovanom porušení ústavného zákona o konflikte záujmov – stratu poslaneckého mandátu.

Návrh musí schváliť Národná rada SR „najmenej trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov“. Keby k takému hlasovaniu došlo a ak si poslanci schvália tajné hlasovanie, je takmer isté, že príde o mandát. Lebo svojim kolegom sa predložil ako na podnose.

Sentimentálny živnostník

Skutočný dôvod, prečo nepožiadal o pozastavenie živnosti pred 3. septembrom, pozná len samotný „recidivista“. Lebo spôsob, akým pred verejnosťou vysvetľuje svoju pasivitu, nie je dôveryhodný, keďže len dodatočne principializuje nesplnenie litery zákona.

Na otázku, prečo práve teraz nedodržal pravidlá, ktoré predtým akceptoval a ktoré stanovil zákon, I. Matovič odpovedal tak, že „zrazu zistil“, že „jednoducho žiaden zákon nevyžaduje, aby ste si pozastavili živnosť, tak som sa už teraz rozhodol, že to nepozastavím“. Podľa neho je to „taký matovičovský spôsob boja za spravodlivosť“. Presnejšie sa to povedať nedá – matovičovský.

Aj keď odhliadneme od toho, že jeho náhle osvietenie prišlo až po dvoch obdobiach konformity, je záhadou, prečo predpokladá, že jeho právny názor na to, čo zákon ukladá poslancom, je jedine správny, a že mu v tom dá Ústavný súd SR za pravdu.

Sentiment je neškodný pre milovníka romantických komédií, ale nie pre šéfa opozičnej strany v čase tretej vlády Roberta Fica

Súd, ak sa naň I. Matovič obráti, bude interpretovať znenie ústavného zákona. Preto sú jeho možnosti označiť nejaké ustanovenie za rozporné s ústavou veľmi obmedzené. I. Matovič sa tak pustil do boja za spravodlivosť vo veci, ktorá vyzerá byť vopred prehraná. Nehovoriac o tom, že svoj mandát vystavil riziku vo veci, ktorá je úplne zanedbateľná v porovnaní s tým, čo by mohol v boji za spravodlivosť urobiť ako poslanec.

Prečo vlastne svoju živnosť rovno nezrušil, ale iba pozastavoval jej platnosť? Vraj možno preto, „lebo je to taká spomienka, že som na ňu niekedy pred skoro dvadsiatimi rokmi začal robiť“. Tak ako si ponechal auto Toyota Corolla z roku 1996, aj živnosť si ponechal zo sentimentálnych dôvodov. Potreba sentimentu je neškodná pre milovníka romantických komédií, ale nie pre šéfa opozičnej strany v čase tretej vlády Roberta Fica.

Spôsob, akým šéf OĽaNO pomohol svojim politickým súperom, je matovičovsky autodeštrukčný. Faktom je však i to, že ak o mandát naozaj príde, bude to aj správa o stave, v akom sa krajina nachádza.

Politickí podnikatelia

Nezávislý poslanec Miroslav Beblavý ako bývalý šéf parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií urobil maximum, aby verejnosť upozornil na podstatný aspekt toho, ako výbor (ne)fungoval. V debatách s predstaviteľmi najsilnejšej vládnej strany často pripomínal, že „kedykoľvek sa vyšetrovanie malo týkať nejakého podstatného smeráka, tak ste to automaticky zablokovali svojou väčšinou vo výbore“.

Výbor, ktorý mal za porušenie ústavného zákona ukladať pokuty a zbavovať previnilcov funkcií, fungoval jednosmerne – proti