Matovičova vláda podrýva cez hlavného hygienika právny štát

Vláda Igora Matoviča sa dostala k moci v najťažšej možnej chvíli. Garnitúra opozičných politikov bez reálnej skúsenosti v praxi začala riadiť štát v čase historickej krízy. Počas prvých sto dní musela spraviť zásadné rozhodnutia. Komplexnosť problémov a ich dôsledkov bola obrovská. Správanie ľudí však ukázalo, že kým pretrvávalo riziko epidémie, boli ochotní tolerovať dočasné straty svojich slobôd a ekonomických istôt. Ale keď medián počtu nakazených klesol k nule, trpezlivosť s pokračujúcimi obmedzeniami sa stratila. Frekvencia štrajkov pred úradom vlády v posledných dňoch vzrástla.

Prieskum agentúry Focus, zverejnený cez víkend, o problémoch, ktoré najviac trápili Slovákov v druhej polovici mája, ukázal, že obavy sa presunuli z korupcie a klientelizmu na stav ekonomiky a následky pandémie. Zrazu vystrelili obavy o nezamestnanosť, pričom tá bola ešte pred pár mesiacmi rekordne nízka. Na jej budúci neblahý vývoj poukazuje aj zmena miezd v apríli, keď platy klesli medziročne takmer v každom odvetví. Reálna ekonomika začína dominovať spoločenskému dianiu.

Sporné nedele

V tejto situácii bolo prirodzené, že núdzový stav sa počas víkendu skončil. Ekonomické a právne obmedzenia však pretrvali. A to napriek ich spornosti. Najsilnejším príkladom je nedeľné uzavretie maloobchodných prevádzok, údajne kvôli nutnosti ich sanitácie. Úrad verejného zdravotníctva, ktorý opatrenie vyhlásil, sa odvoláva na zákon o ochrane verejného zdravia. Podľa jeho výkladu môže úrad nariadiť zákaz alebo obmedzenie prevádzky zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb. Na prvý pohľad sú jeho opatrenia v súlade so zákonom.

V skutočnosti je situácia komplikovanejšia. Maloobchodníci a prenajímatelia maloobchodných priestorov spustili niekoľko iniciatív, ktoré odmietajú povinné zatvorenie. Nevidia naň dôvod. Svoje sanitačné povinnosti, ktoré, mimochodom, neboli špecifikované, dokážu splniť aj mimo nedele.

Úrad verejného zdravotníctva znižuje svoju autoritu aj všeobecnú právnu istotu

A právnici im dávajú za pravdu. Podľa názoru niekoľkých ústavných právnikov Úrad verejného zdravotníctva SR nemá právo zaviesť obmedzenia bez plošnej a časovej limitácie. Navyše existujúce obmedzenia sa týkajú iba maloobchodov, nie iných priestorov, kde sa zhromažďujú ľudia. Opýtaní právnici Radoslav Procházka a Marek Benedik považujú opatrenia úradu za neproporcionálne a zasahujúce do vlastníckych práv alebo práva podnikať, čím spochybňujú ich súlad s ústavným právom.

Nedeľné uzavretie prevádzok považujú za ideologicky motivované, keďže premiér viackrát vyhlásil, že by chcel ponechať obchody zatvorené v nedeľu aj po skončení núdzového stavu. Vznikajú tak obavy, že úrad koná na základe požiadaviek premiéra a nie na základe objektívnych celospoločenských záujmov. Tak podrýva svoju vlastnú autoritu aj všeobecnú právnu istotu.

Právny chaos

Úrad verejného zdravotníctva by totiž mal konať len spôsobom uvedeným v zákone a v súlade s ostatnými právnymi normami. Možnosť obmedziť prevádzky zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb, musí mať svoje limity. Ináč sa môže stať, že hlavný hygienik sa stane autoritou s neobmedzenou právomocou rozhodujúcou o uzatváraní prevádzok podľa svojej ľubovôle. To je v právnom štáte neprípustné.

Rovnako je neprípustné, aby náboženské presvedčenie premiéra či iných vládnych predstaviteľov zasahovalo do života všetkých ľudí v sekulárnom štáte, akým Slovensko je. Tým, samozrejme, nie je povedané, že obchody nemôžu byť v nedeľu zatvorené. Môžu, ale treba to spraviť v súlade s právom Slovenskej republiky – zákonom, ktorý riadne schváli Národná rada SR. A práve tu premiér pravdepodobne nemá dostatočnú podporu od ostatných koaličných strán, čím mohol spraviť z Úradu verejného zdravotníctva SR trójskeho koňa svojich záujmov.

Právnici a obchodníci o zákaze nedeľného predaja a opatrení hlavného hygienika

Marek Benedik, ústavný právnik
„Zatvorenie maloobchodných prevádzok v nedeľu by sa malo opierať o široký konsenzus obyvateľstva, zamestnancov a podnikateľov, ktorých najviac postihuje, a malo by mať formu zákona. Je neprijateľné, aby bol zákaz skryto motivovaný ideologickými dôvodmi.“

Peter Zálešák, predstaviteľ Iniciatívy slovenských maloobchodníkov
„Budeme sa snažiť aj prostredníctvom Iniciatívy slovenských maloobchodníkov získať nejaký druh kompenzácie. Napríklad zákon o dotáciách na nájomné hovorí, že na dotácie máme nárok počas obdobia, keď je predaj konečnému spotrebiteľovi výrazne obmedzený alebo je prevádzka povinne zatvorená. Podľa môjho názoru sa to týka aj zatvorených nedieľ.“

Ján Mazák, ústavný právnik
„Bez hlbšieho preskúmania, ktoré vyžaduje značnú dávku skutkových informácií a analýzu použitého právneho základu sporného opatrenia, sa nedá uzavrieť, že toto opatrenie je v rozpore so zákonom, prípadne až s ústavou. Taký záver by mohol vysloviť, podľa môjho úsudku, iba súd v správnom súdnictve za predpokladu, že by sa napríklad maloobchodník všeobecnou správnou žalobou bránil povedzme proti pokute uloženej za porušenie opatrenia.“

Daniel Krakovský, predstaviteľ Iniciatívy slovenských maloobchodníkov
„Uvedenú otázku zatvorených nedieľ vníma naša iniciatíva veľmi citlivo, pretože podľa nášho názoru sa pod rúškom hygienických opatrení zneužíva na presadenie politického názoru. O tejto veci preto aktívne diskutujeme aj s právnikmi, ktorí si myslia, že nariadenie hlavného hygienika vysoko presahuje akýkoľvek právny rámec a porušuje tiež ústavné práva o nakladaní s naším majetkom bez obmedzení.“

Radoslav Procházka, ústavný právnik
„Povinná dezinfekcia maloobchodných prevádzok raz týždenne je podľa mňa v medziach právomocí Úradu verejného zdravotníctva SR, plošný zákaz nedeľného predaja opatrením tohto úradu je však v aktuálnej situácii úplne za hranicou už len preto, že to na účely ochrany verejného zdravia nie je nevyhnutné.“

Veronika Bush, riaditeľka komunikácie, Tesco
„Naše predajne, vrátane košíkov, vozíkov, kľučiek a ďalších plôch, dezinfikujeme vždy pred otvorením a potom pravidelne so zvýšenou intenzitou v priebehu celého dňa. Preto aj vzhľadom na priaznivú epidemiologickú situáciu nepovažujeme za potrebné mať v nedeľu zatvorené obchody z dôvodu sanitačného dňa. Vždy však dodržiavame nariadenia vlády a iných relevantných autorít.“

Igor Matovič v predvolebnej kampani pritom podporoval myšlienku priamej demokracie a sám prišiel s jedenástimi „referendovými“ otázkami. Teraz, keď dostal možnosť referendum realizovať, nenaznačuje, že by mal záujem to spraviť. A to napriek tomu, že zatvorenie prevádzok v nedeľu sa dotkne živobytia desaťtisícov predávajúcich a státisícov nakupujúcich. Ekonomické zákony hovoria jednoznačne – časti personálu predajcov sa zníži príjem a ďalšia časť sa stane nadbytočnou.

Ak by sa Slovensku darilo ekonomicky, je možné hovoriť najmä o právnych či ideologických aspektoch problému. Pri najväčšej ekonomickej kríze v histórii krajiny však takýto zásah ďalej zhorší výkonnosť domácej ekonomiky a ťažko skúšaný maloobchodný sektor dostane ďalšiu ranu. Kým sociálne a ekonomické následky môžu byť strednodobé, právna istota utrpí dlhodobo.

Zmena zatiaľ neprišla

Jedna z najväčších kritík, ktorá smerovala k bývalej vláde, patrila spornej zákonnosti mnohých postupov ku koncu volebného obdobia – najmä prijímaniu zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Išlo o účelové prijímanie sociálnych balíčkov, ktoré bolo s veľkou pravdepodobnosťou v rozpore s ústavou. Aj to je dôvod, prečo prezidentka napadla zákon o trinástych dôchodkoch na Ústavnom súde. Nová vláda, ktorá cielila priniesť na Slovensko zmenu a spraviť z krajiny opäť právny štát, pokračuje v šľapajach predchádzajúcej vlády. Následky právnej neistoty majú potenciál otriasať slovenským podnikateľským prostredím na roky dopredu.

Nezainteresovaní pozorovatelia môžu povedať, že by sa maloobchodníci mali obrátiť na súd. „V celkovom pohľade sú možnosti ochrany dosť obmedzené a spojené aj s istými rizikami, pričom jedným z dôvodov je absolútny chaos jednak v právnej povahe protipandemických aktov a jednak v postupe, akým sa vydávajú,“ hovorí R. Procházka. Dotknutá osoba môže podať žalobu na správny súd, no ten ju môže odmietnuť. Podľa ďalšieho ústavného právnika Jána Mazáka sa opatrenie nedá priamo napadnúť na Ústavnom súde. Vzniká situácia, keď podnikateľské prostredie by v spore so štátom pre nejasnú legislatívu ťahalo za kratší koniec.

V konečnom dôsledku nejde ani tak o zatvorenie obchodov v nedeľu. Ide o smerovanie Slovenska. O jeho budúcnosť. Uzavretím obchodov v nedeľu spôsobom, akým sa to vykonalo, sa k Rakúsku ani k Nemecku Slovensko nepriblíži.

Ján Drgonec o zatvorených obchodoch v nedeľu

Sú javy s jediným možným priebehom aj výsledkom. Napríklad, voda sa neleje do kyseliny. Na súčasnom Slovensku žijú a vládnu ľudia, ktorí bezdôvodne veria, že privedú javy so známym priebehom k netušeným výsledkom. Toto správanie prevláda aj v národnom hospodárstve. Štát, ktorý si berie za svoje zásahy do ekonomiky, sa nerealisticky preceňuje. Štát nemá možnosť organizovať odbyt. Organizovanému odbytu sa naposledy hovorilo plánovanie. Veľmi zle to dopadlo. Socialistický štát, ktorý si vzal za svoje presadiť organizovaný odbyt, nevybudoval blahobyt, ale klesol na nulu. Súčasná politická garnitúra sa natoľko preceňuje, že má za samozrejmé, že jej sa to nemôže prihodiť. Že ona bude liať vodu do kyseliny a kyselinu porazí. Nuž zasahuje do ekonomiky liatím vody do kyseliny. So sebavedomými úsmevmi presadzuje ekonomicky nedôvodné zásahy do ekonomiky. Príkladom takých zásahov je prísľub vyplácať príplatky za nedeľnú prácu v sobotu. Ekonomika vychádza zo zásady niečo za niečo. Nerozumné, účelové riadenie štátom nahrádza túto zásadu pravidlom niečo za nič. Príplatok za prácu v nedeľu je odškodné, náhrada za pracovnú činnosť v jediný deň v týždni, ktorý sa nedá zameniť. Nariadiť možno takmer hocičo. Aj výplatu nedeľného odškodného v sobotu. Také riadenie hospodárstva však nie je spôsobilé plniť úlohu riadenia. Nie je riadením, ale nerozumnou diktatúrou.. Stavia na hlavu to, čo sa na hlavu postaviť nedá. Je to proti prírode i zdravému rozumu. Aj proti bohu, nech je aj minister Heger spokojný.