Matkám prácu!

Ostávam radšej ďalší rok doma. Finančne sa mi to neoplatí. Staršiu štvorročnú dcéru mi do štátnej škôlky nevzali pre nedostatok miesta. Rovno mi povedali, že som aj tak s mladšou dvojročnou doma. A platiť dve súkromné zariadenia deťom? Ušetríme ešte, ak budem manželovi variť obedy do práce.

Takto opísala TRENDU svoje dôvody, prečo ostáva piaty rok doma s deťmi namiesto zaujímavej pozície v bankovníctve Katarína z Bratislavy, ktorá si neželala zverejniť celé meno. „Výhodnejšou“ alternatívou je v tomto prípade pre ňu ostať doma s rodičovským príspevkom 203,20 eura.

Vrátiť sa do práce po rodičovskej dovolenke je pre slovenské matky oveľa ťažšie ako pre ostatné Európanky. Zamestnanosť matiek patrí na Slovensku k najnižším v EÚ. Celková zamestnanosť žien je však porovnateľná s európskym priemerom, čo naznačuje, že nejde len o dobrovoľné rozhodnutie matiek nepracovať.

Na tento problém poukazuje čoraz viac firiem, ktoré už dlhšie hovoria o nedostatku kvalitnej pracovnej sily. Pozornejší začína byť aj štát, keďže tunajšia populácia starne najrýchlejším tempom v únii. Každá pracovná sila sa tak bude o niekoľko rokov hodiť.

Zakladanie rodín

V porovnaní so ženami v rovnakom veku a s rovnakými schopnosťami, ale bez detí, sa na tunajší trh práce dostane až o 40 percent menej matiek. Čiže ak sa bežne na trh práce dostane desať žien bez detí, u matiek sa ich uplatní šesť. S každým ďalším dieťaťom sa úspešnosť na návrat do práce ešte viac znižuje. Priemer v Európe je desať k deviatim. TREND sa pýtal vo firmách aj na úradoch, mužov i žien, prečo je to tak a čo by matkám najviac pomohlo.

Dve najčastejšie spomínané prekážky prekvapia azda len preto, že sa neriešia dlhodobo – chýbajúce jasle a trojročný rodičovský príspevok. „Jasle úplne vypadli zo štátneho systému niekedy po roku 1990, keď ich zrušilo ministerstvo zdravotníctva,“ popisuje Oľga Pietruchová, riaditeľka odboru rodovej rovnosti na ministerstve práce. Odvtedy tieto zariadenia prevádzkujú najmä podnikateľské subjekty, sporadicky obce a mestá. Čo sa premieta nielen do ich (ne)dostupnosti pre matky z pohľadu počtu, ale aj ceny.

Štát svoju úlohu v tejto oblasti nahradil príspevkom na starostlivosť o dieťa, na ktorý má matka nárok do troch rokov dieťaťa. Je to o pár desiatok eur vyšší ako rodičovský príspevok, ak je dieťa umiestnené v súkromnom zariadení alebo sa o neho stará osoba so živnostenským povolením. Tento príspevok sa zvyšuje od januára 2016 na 280 eur z terajších 230 eur. Materské sa zvýši na 70 % predošlej hrubej mzdy z terajších 65 %. Zmeny schválili v poslednú novembrovú stredu poslanci parlamentu. (Doplnené 26.11.)

O. Pietruchová však opatrne priznáva, že po doterajších skúsenostiach ani tento príspevok, ani trh sám nedokážu zrejme nedostatok jaslí vyriešiť. Dobrá správa je, že v novom programovom období eurofondov, ktoré začína od budúceho roka, sa majú riešiť podľa ministerstva práce už aj štátne jasle. Spolu na Slovensku sa ich má postaviť osemdesiat, z toho v Bratislave osem.

Stále málo škôlok

Ale chýba aj ďalší stupeň štátnych predškolských zariadení – škôlky. Pre nedostatok ponuky narážajú matky aj s deťmi od troch rokov na problém, kam s nimi, ak sa chcú vrátiť do práce. V krajných prípadoch sa do škôlky dostane až päťročné dieťa, pre ktoré je to už povinné. Súčasná jednofarebná vláda Roberta Fica dala rozšírenie kapacít škôlok do priorít už vlaňajšieho prvého sociálneho balíčka. Bol najvyšší čas, pretože situácia sa každým rokom viditeľne zhoršuje.

Počet zamietnutých žiadostí o prijatie dieťaťa do škôlky od roku 2011 stúpol do vlaňajška až o 60 percent. Vlani škôlky nemali miesto pre takmer 11 500 detí. Treba počkať ešte pár týždňov na výsledky tohto roka, počas ktorého sa na rozšírenie kapacít materských škôlok malo vyčleniť dokopy takmer 60 miliónov eur. Vyzerá to tak, že ani to nebude stačiť a tisícky detí stále nebudú mať v škôlkach miesto.

Bez viditeľnejšieho efektu ostala snaha vlády presunúť iniciatívu na firmy. Tento rok rozbehnutý europrojekt firemných kútikov, akéhosi dočasného umiestnenia detí rôzneho veku počas nečakaného voľna, sa stretol s veľmi nízkym záujmom. Štát čiastočne zadotoval tridsaťtri takýchto nových alebo rozšírených zariadení, z toho len desať zriadili firmy. Zvyšok boli materské centrá, ktoré mali dohodu s podnikmi.

A firemné škôlky tiež veľmi nepribúdajú. Napríklad Elena Kohútiková, zástupkyňa generálneho riaditeľa VÚB banky, kde býva naraz aj štyristo matiek na materskej, uvádza, že jedno alebo dve predškolské zariadenia určite neuspokoja všetky ich zamestnankyne.

„Problémom sú