Povolanie realitný maklér u mnohých budí negatívny dojem. Prečo to tak je?
Podmienky získania živnosti sú nedostatočné napriek tomu, že sa našej asociácii podarilo zmeniť pred časom realitnú činnosť z voľnej na viazanú. Je potrebné mať napríklad potvrdenie o realitnej praxi. Živnostenské úrady však často nemajú možnosť preverovať, či potvrdenie zodpovedá skutočnosti. Svoje služby tak ponúkajú ľudia bez patričného vzdelania, informácií a skúseností. Klient pritom nevie, s kým sa rozpráva, či ide o profesionála alebo amatéra. Kým jedni vnímajú, že sa treba vzdelávať a komunikovať s konkurenciou, druhí to nerobia. Aj malá skupina neprofesionálnych maklérov dokáže zmeniť verejnú mienku a tá potom hádže všetkých do jedného vreca.
Koľko je na Slovensku realitných maklérov?
Realitnú činnosť majú zapísanú tisícky subjektov. Tých, ktorí reálne túto činnosť vykonávajú, je zhruba dva a pol až tritisíc. Ak spočítame tých, ktorí sú aj aktívni, dostaneme sa zhruba na číslo 1 600. NARKS má 160 členov, čo je iba 10 percent z trhu, ale organizovaných. A sme najväčšia realitná asociácia v krajine.
Po kríze sa hovorilo o očistení trhu, no stále počuť kritiku na prácu maklérov.
Keď tu bol realitný boom, aj mäsiar popoludní zavesil svoj plášť a išiel robiť realitného makléra. Avšak kríza pomohla. Biznisom to zatriaslo, základ sa preosial a veľká časť neprofesionálov odišla. Napriek tomu tu pôsobí veľké množstvo maklérov a neexistuje žiadna legislatívna úprava, ako všetkým nariadiť, aby postupovali podľa rovnakých pravidiel.
Ako sa tomu dá pomôcť?
Sprísnením legislatívnych podmienok, o ktorom so zákonodarcami komunikujeme. Je dôležité, aby subjekt žiadajúci o oprávnenie ovládal určitý objem informácií dôležitých pre túto činnosť. Bez preukázania odborných vedomostí formou skúšky by subjekt nezískal živnosť.
Čo by mal maklér ovládať?
Realitná činnosť je rozmanitá a zahŕňa viacero odborov, právne, ekonomické, technické otázky, základy fungovania miestnej samosprávy a podobne. Je dôležité, aby každý subjekt mal dostatočné znalosti zo všetkých týchto smerov.
Malo by sa to týkať len subjektov alebo všetkých maklérov?
V tejto chvíli je dôležité začať subjektom. Ich následné povinnosti pri vzdelávaní zamestnancov by už boli nadstavbové. Chceme sprísniť proces vzniku realitiek a preverovať vedomostnú úroveň tých súčasných. Aby nevznikali každý deň bez toho, aby vôbec vedeli, čo je to realitná činnosť. K systému skúšania však musí byť priradené aj vzdelávanie. Tí, čo majú úprimný záujem podnikať v tejto brandži, majú mať možnosť pripraviť sa.
Ján Palenčár (2) Zdroj: Maňo Štrauch
Bude skúšky robiť NARKS?
Nie, nemáme takú ambíciu. Chceme, aby skúšajúce organizácie boli nezávislé a získavali akreditáciu, ktorá bude taktiež prísna. Tieto organizácie majú byť garantom, že skúšky sú kvalitné.
Nebude to len dobrý zdroj príjmov?
Organizovanie takejto skúšky nie je zadarmo, nemyslím si, že niekto z toho bude veľmi profitovať. Náročnosť aj poplatky by mali zabezpečiť, aby do biznisu išiel len ten, kto má úprimný záujem v ňom podnikať. Chceme, aby bolo potrebné tieto skúšky po nejakom čase aj opakovať.
Keď si záujemca urobí skúšku, môže zamestnávať aj niekoho bez skúseností.
Na to, aby mohol preňho niekto pracovať, bude musieť byť zamestnanec. Subjekt s odbornou skúškou si dobre rozmyslí, či bude za neskúseného, v ktorom nevidí potenciál, platiť odvody. Zvýšením vedomostnej úrovne sa síce nevyrieši celý problém realitného trhu, ale je to prvý a veľmi dôležitý krok. Nedá sa úplne zabrániť tomu, že špekulanti budú hľadať riešenia, ako to obísť.
Ktoré sú ďalšie problémy realitného trhu?
Neprimerané provízie. Kancelária napríklad inzeruje, že neplatíte provízie, ale vo finále cez zvýšenú províziu inkasuje desať a viac percent. Napríklad kancelária majiteľa bytu presvedčí, že ho predá za 100-tisíc a nepýta si odmenu. Pritom sa však zmluvne dohodne, že všetko nad túto hranicu si necháva realitná kancelária. Provízia potom je síce nula eur, ale existujú prípady, že takto realitka získa aj 25 percent. Ak sa klient bude súdiť, že zvýšenie bolo neprimerané, vďaka zmluve nemorálne sa správajúca kancelária zvíťazí.
Ako tomu zabrániť?
V asociácii máme prísny etický kódex. Ak príde opodstatnený podnet na nášho člena, môže byť až vylúčený z asociácie, čo sa aj nedávno stalo. Aby sme to však rozšírili na všetky kancelárie, je potrebné prísť so samostatným zákonom, a to je na dlhé roky. Ideálnym riešením je zákon, ktorý stanoví všetky podmienky práce makléra vrátane výšky provízie. V súčasnosti nemôžeme výšku odmeny stanoviť ani interne pre našich členov. Je to v rozpore so zákonom, hoci ide o ochranu spotrebiteľa. Na to je potrebná legislatívna úprava, napríklad v Rakúsku to tak funguje.
Časté sú aj situácie, keď si realitná kancelária dá do ponuky byt v súkromnej inzercii bez vedomia majiteľa, ba aj napriek jeho nesúhlasu.
Áno, stávajú sa občas aj prípady, keď si kradnú realitky medzi sebou alebo si skopírujú inzeráty od súkromných osôb, zvýšia si cenu atď. Je to neetické a časté správanie neprofesionálov. Náš etický kódex hovorí jasne, že sa to nemôže robiť. Ak nám príde podnet na kanceláriu, ktorá nie je člen asociácie, klientom radíme, nech kancelárii vysvetlí, že jej nedal poverenie a nech sa obráti na právnika.
Nemala by to byť otázka voľného trhu?
Trh je momentálne voľný a všetci vieme, ako to vyzerá. Relatívne voľný trh je aj v Nemecku, ale funguje zásadne inak ako u nás. Podmienky na našom trhu treba nejakým spôsobom sprísniť.
Ako sa darí presadzovať tieto zmeny, kedy možno očakávať prvé výsledky?
Postúpili sme o veľký krok dopredu, pracujeme už na obsahovej stránke. Dávame dohromady so širšou odbornou verejnosťou obsah, teda základné vedomosti, ktoré by mal subjekt v biznise vedieť. Keď sa nám to podarí dokončiť, ideme ďalej. Verím, že do roka a pol to vieme spustiť.
Prečo chce jedna asociácia zasahovať do celého trhu?
Sme dobrovoľné občianske združenie a zároveň najväčšia realitná asociácia na Slovensku. Na trhu pôsobíme 21 rokov a máme prísne interné pravidlá vzdelávania, pôsobenia i dodržiavania etického kódexu a poistenie. Naši členovia nevyplnia len nejaký dotazník na internete, ale pravidlá dodržiavajú. Sme aktívnymi členmi Slovenského živnostenského zväzu a Republikovej únie zamestnávateľov, pôsobíme v európskej CEI, americkej NAR, vzdelávame sa i v zahraničí. Nehovoríme však, že máme jediné a najlepšie pravidlá na svete. Nechceme nikomu rozkazovať, nebudeme dávať okrúhlu pečiatku, že áno, môžete podnikať. Nech to robia iní, ale hlavne nech to niekto robí a nech pravidlá platia pre všetkých.
Portál reality.sk, prepojený na NARKS, je však ukážkou mnohých neduhov trhu.
Tento portál je samostatná komerčná aktivita, ktorá nemá s NARKS vlastnícke prepojenie. Som presvedčený, že patrí medzí najkvalitnejšie. Zvažujeme však založenie portálu, ktorý by ukázal, ako to má vyzerať. Teda exkluzívny predaj, neduplikované ponuky, rovnaké ceny, presné informácie, kvalitné fotky.
Rozprávate sa o týchto plánoch aj s ďalšími stranami?
Pravidelne komunikujeme s kanceláriami mimo asociácie, s právnikmi i notármi a ide to veľmi dobre. Postupujeme spoločne, nie je to čisto naša iniciatíva. Záujem urobiť trh transparentnejším a sprofesionalizovať ho je na všetkých úrovniach.
Ján Palenčár (38)
Je prezidentom Národnej asociácie realitných kancelárii Slovenska od tohto roka. Spolu s ním sa zmenila veľká časť predsedníctva, ktorá chce zlepšiť prácu i povedomie o realitných makléroch. J. Palenčár je zároveň spoločníkom firmy Urban & Partner, ktorá sprostredkúva predaj a má za sebou aj vlastné developerské projekty v Bratislave a okolí ako napríklad Duohouse 2.0, Podjavorinskú či Vila Aston.
