Energiu na prácu najlepšie načerpávam pri športe. V zime sa venujem lyžovaniu a skialpinizmu. Zvyšok roka najviac času trávim v sedle koňa.

Počas letnej sezóny sa tomu venujem každý víkend, často aj v piatkové popoludnia. Hrám pólo. No nie preto, že by išlo o novú snobskú módu, ale preto, že ku koňom mám blízko už od detstva.


Jazdiť som začal ako trojročný. Viedli ma k tomu rodičia. Jazdil som až do štrnástich rokov. Potom som mal dlhú pauzu. No po tridsiatke som objavil pólo ako jediný akčný, kolektívny a kontaktný konský šport a do sedla koňa som sa vrátil. Pri póle zo seba najlepšie dostanem všetok stres z práce. Potrebujem to, aby som sa cez týždeň vládal naplno sústrediť na právo. Pólo je spolu s americkým futbalom a ľadovým hokejom tretí najtvrdší šport. Našťastie som bol vážnejšie zranený len raz a aj to som dokázal chodiť do práce.


Martin Magál: Aj ako právnik mám zo zneužívania zákonov pocit absolútnej rezignácie

Najviac a najradšej si dobíjam baterky na nové právne prípady 
pri hre konského póla. Zdroj: archív Martina Magála

Na Slovensku síce pólo hrá len pár ľudí, ale k susedom z Rakúska sa dá chodiť hneď do dvoch klubov kúsok za hranicami. Sem-tam cestujem za pólom aj do iných krajín. A pólu sa venuje, napodiv, aj veľa iných právnikov. Aj rakúsky klub, kde mávam bežne ustajnené moje kone, vlastní jeden kolega z Viedne.


Viac ako pólo ma však teší, ak môžem podporovať môjho syna v hokeji a dcéru v tancovaní. Som veľmi rád, že v dnešnej pretechnizovanej dobe sa moje deti venujú aj športu. Do ničoho konkrétneho som ich nenútil, no chcel som, aby mali aj pravidelnú fyzickú aktivitu. Veď práve šport v deťoch buduje nielen súťaživosť, ale aj tímovosť. Sám vidím, že synovi len prospieva, keď je vystavený aj inému prostrediu ako iba rodinnej perinke. Utužuje ho to a robí to z neho cieľavedomejšieho človeka. Niekedy sa mu tréningy začínajú už o šiestej ráno, a tak na ne musíme vstávať už o piatej. Aj tak je to pre mňa jedna z najzmysluplnejších činností.


Kolektívne športy sú dobré aj na to, že okrem opojného pocitu z víťazstva učia i prehrávať. To je dôležité. Niekedy do zápasu dáte všetko, no aj tak to na úspech nestačí. Vtedy treba ísť vždy len ďalej, lebo víťazstvá sa nakoniec dostavia. Nijako inak to nie je ani v biznise. Vždy treba ísť ďalej, aj keď sa niečo hneď nevydarí.


Biznis sa prepája so športom veľmi intenzívne. Mnohí z mojich klientov a známych vyhľadávajú nových kolegov do svojich firiem aj podľa toho, či majú skúsenosti so športom. Lebo prirodzene očakávajú, že práve z nich budú vysokovýkonní tímoví hráči a budú ľahšie vedieť čeliť aj prípadným prehrám. Iba pracovať a nemať žiadne iné záľuby aj tak nikam nevedie. Prehnaných 16 či 20 hodín denne vie ťahať sem-tam ktokoľvek, ale umenie je nastaviť si pracovný čas v priemere na 10 či 12 hodín, no s maximálnou efektivitou.

Rada, ktorou sa riadim
Ľudia rastú s úlohami. Človek vždy zvláda viac, ako si sám myslí.

Rada, ktorú rád rozdávam

Zmier sa s tým, že nevieš ovplyvniť to, čo sa ti deje. To, čo ovplyvniť dokážeš, je tvoj postoj k tomu, čo sa ti stalo.


Moja aktuálna výzva

Vychovať novú generáciu lídrov našej kancelárie, ktorí ju potiahnun neskôr..

Odkedy som otcom a partnerom kancelárie, tiež som si musel ujasniť svoje priority. Popri jej manažovaní síce robím naďalej aj na konkrétnych prípadoch našich klientov, ale už ich neťahám celé od prvého až po posledný dokument. Dohliadam najmä na ich strategické smerovanie a projektový manažment. Voľakedy som robil hlavne na korporátnych fúziách a akvizíciách. V posledných rokoch ma viac priťahuje sporová agenda. To je ten pravý právnický ring, v ktorom sa snažíte uhrať pre klienta víťazstvo alebo aspoň remízu.


Spolu s kolegami nás však napĺňa aj to, že bezplatne zastupujeme ľudí a organizácie, ktoré bojujú proti korupcii. K tejto práci pristupujeme s rovnakým nasadením ako k platenej práci.


Za najväčší problém súčasného Slovenska považujem absenciu uplatňovania spravodlivosti v praxi. Máme tu dobré zákony i dobrú infraštruktúru na ich uplatňovanie, no obe tieto zložky sú často zneužívané ľuďmi, ktorí ich ovládajú. A to takým bohapustým spôsobom, že aj ja ako právnik mám z toho pocit absolútnej rezignácie. Kladiem si otázku, ako sme my ostatní mohli dopustiť, že dnes sme v tomto marazme. Niektorí hovoria už aj o tom, že treba ísť pomery zmeniť do ulíc. Podľa mňa je však jediná efektívna cesta uvedomelo voliť a byť veľmi náročný v požiadavkách na volených zástupcov.


Zaznamenal Ivan Haluza