Práve pracujete na štúdii o nízkouhlíkovej stratégii pre Slovensko. O čom bude?
Bude o tom, aký má Slovensko potenciál v znižovaní emisií, koľko to bude stáť, aký to bude mať vplyv na hospodársky rast a zamestnanosť. A to najdôležitejšie: akým spôsobom sa to dá urobiť nákladovo najefektívnejšie, teda tak, aby to čo najmenej bolelo. Alebo dokonca tak, aby sme z toho ešte aj niečo vyťažili. Ten efekt nemusí byť čisto negatívny.
Ako to?
Napríklad naša energetika na tom nie je z pohľadu produkcie emisií tak zle ako poľská, kde uhlie tvorí až 80 percent výroby elektriny. Pokiaľ by sa správne využili zdroje z draženia emisných povoleniek na zníženie daní a odvodov, tak to vie dokonca rast ekonomiky podporiť. Je to efekt dvojitej dividendy: pomôže životnému prostrediu aj ekonomike.
Martin Haluš Zdroj: Maňo Štrauch
Ako sa dnes využívajú zdroje z aukcií povoleniek?
Sú príjmom envirofondu a len malá časť z nich sa reálne využíva na nejaké opatrenia. Tie peniaze tam zostávajú. Otázka je, čo s nimi urobiť. Časť by sa mohla automaticky používať na zelené projekty.
Máme tu Parížsku klimatickú dohodu o prechode na bezuhlíkovú ekonomiku v druhej polovici tohto storočia. Je to vôbec reálne?
Do roku 2050 by mali emisie skleníkových plynov výrazne poklesnúť. A uhlíková neutralita potom predpokladá, že vyprodukujeme len toľko emisií, koľko budeme schopní naspäť z atmosféry zachytiť. Ako svet to musíme urobiť. Je to ambiciózny cieľ a vyžaduje si okrem drastického znižovania emisií aj nové technológie, napríklad spomínané odčerpávanie uhlíka z atmosféry. Alebo jeho zachytávanie pri spaľovaní, pretože zalesňovanie na to stačiť nebude. Keď sa toto nepodarí, budeme mať s dodržaním cieľov problém. Tie sú nastavené tak, aby sme udržali globálne otepľovanie pod dvomi stupňami nad priemernými teplotami pred industriálnou érou.
Čo to bude pre Slovensko znamenať? Hovorí sa o zatváraní uhoľnej elektrárne v Novákoch, ale najväčším emitentom sú oceliarne U.S. Steel.
V energetike máme jednu elektráreň, ktorá robí asi päť percent celkových slovenských emisií. V priemysle je to oceliarstvo, ale aj výroba cementu. Všetky tieto sektory patria do európskej schémy obchodovania s emisiami. Čo ich tlačí, je postupne klesajúci strop celkového objemu emisií a z toho vyplývajúca cena uhlíka. To by malo firmy motivovať na investície do znižovania emisií. Problém je ten, že cena uhlíka je stále nízka, nie je dostatočná na vážnejšie zamýšľanie sa nad týmito investíciami. V U.S. Steele je veľký investičný dlh, ale znižovanie emisií tam má aj svoje limity. Vo všeobecnosti sú to procesné emisie, ktoré vyplývajú zo samotného chemického procesu výroby ocele. Teoreticky by mohla pomôcť technológia CCS (angl. carbon capture storage), teda zachytávanie uhlíka priamo pri jeho uvoľňovaní, ale tá je stále veľmi drahá a na Slovensku ťažko realizovateľná.
Martin Haluš Zdroj: Maňo Štrauch
Košické oceliarne sú podobne ako uhoľná elektráreň tiež nepriamo dotované štátom. Neuvažuje sa kvôli emisiám o ukončení tejto štátnej pomoci?
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?