Vareáli starého stredozemného mestského prístavu, známeho už z antiky, ktorý sa postupne transformuje na nové kultúrno-rekreačné centrum mesta, pribudli (aj keď tiež s veľmi kritizovaným meškaním), MuCEM (Múzeum európskej a stredozemskej civilizácie) a Villa Méditerranée (Medzinárodné centrum pre dialóg a výmeny v Stredozemí). Stavby, ktoré sú v porovnaní s Košicami omnoho náročnejšie, stoja tesne vedľa seba. Jedna na pevnine, druhá priamo ponorená v mori. Autormi sú architekti Rudy Ricciotti (MuCEM) a Stefano Boeri (Villa Méditerranée). Architekt MuCEM-u postavil svoj koncept na štyroch lokálnych fenoménoch – more, obloha, soľ a vietor. Za hlavný materiál si zvolil betón. Paradoxne aj preto, že vďaka najnovším technológiám, vyvinutým vo Francúzsku, mohol vytvoriť jemnú štruktúru pripomínajúcu čipku, do ktorej zahalil celú blokovitú stavbu. Stavba tak v niečom evokuje skamenenú živú podmorskú štruktúru a zároveň priznáva istý orientálny nádych, ktorý je charakteristický pre multikultúrny prístav. Strechu stavby architekt prepojil s brehom a existujúcim historickým mestským opevnením, excentrickou dlhou betónovou pešou lávkou, ktorá uľahčuje dostupnosť a symbolicky prepája minulosť s prítomnosťou. Múzeum má byť prvé svojho druhu a má spĺňať súčasné nároky. Čiže okrem zhromažďovania a tvorby zbierok a meniacich sa výstav pripravuje mnohovrstevný vzdelávaco-oddychový program.
Villa Méditerranée
Susedná architektúra Villy Méditerranée zaujme asymetrickým tvarom veľkého obráteného písmena L. Opäť betónová, kompaktná stavba po stranách s veľkými sklenenými plochami je zaujímavá najmä tým, že jej hlavný život sa skrýva pod hladinou mora. Stavba má štyri podzemné podlažia, v ktorých je napríklad agora, veľké výstavné priestory aj amfiteáter. Naopak, výstavný priestor vysoko nad hladinou vyniká panoramatickým výhľadom do okolia. Svoj ponorený koncept vysvetlil architekt S. Boeri snahou priniesť trochu mora do stavby. Toto samozrejme nie sú jediné zaujímavé stavby, ktoré v tomto roku pribudli v Marseille. Medzi novinky patrí napríklad aj menšia stavba slávneho Normana Fostera, ktorý priniesol neobyčajný verejný pavilón s obrovskou zrkadlovou plochou namiesto strechy, alebo rekonštrukcia strechy slávneho domu Unité d’ Habitation Le Corbusiera. Príbeh Marseille ako hlavného európskeho mesta kultúry teda azda speje do šťastného, kultúrneho konca. Uvidíme, ako to skončí v Košiciach.
MuCEM
