Zdroj: Vladimíra Orgoňová
Letieť do Maroka len pár dní po páde ruského lietadla nad Sinajským polostrovom vyvolávalo neisté pocity. Niet pochýb o tom, že súčasná politická situácia na celom svete mimoriadne ohrozuje rozhodnutie kam a či vôbec cestovať. Dlhodobým problémom Maroka v rámci vlastnej propagácie vo svete je, že turistický svet si ho často mýli s Tuniskom.
Pre susediace krajiny to nie je nič nezvyčajné, ale v súvislosti s nedávnymi udalosťami v Tunisku a Egypte to znamená pre Maroko veľký problém. „Aj preto sa snažíme oveľa viac komunikovať rozdiel týchto krajín a upozorňovať na to, že Maroko je v súčasnosti bezpečnou krajinou,“ informoval nás na stretnutí predseda rady pre cestovný ruch regiónu Agadir Salah-Eddine Benhammane.
Marrákeš priťahuje aj celebrity
Presvedčenie, že ľudia majú obavy cestovať do Maroka, sme zmenili hneď na letisku vo Viedni. Vekový priemer pasažierov plného lietadla smer Marrákeš sa síce približoval k dôchodkovému, ale väčšina z nich mala pribalené golfové palice. Pri spiatočnej ceste z prímorského Agadiru sa ku golfistom pridala aj početná skupina mladých surfistov.
Z cesty do Maroka nemajú obavy ani svetové celebrity. V Marrákeši tento rok oslavoval svoju štyridsiatku s radom prominentných hostí futbalista David Beckham, v Agadire dovolenkoval Christiano Ronaldo. Nám sa počas pobytu pošťastilo stretnúť pri hotelovom bazéne legendárneho Diega Maradonu.
A turistov pribúda. Podľa Národnej turistickej kancelárie navštívilo vlani Maroko 10,3 milióna turistov. To predstavuje nárast o 2,4 percenta v porovnaní s rokom 2013. Príjmy z cestovného ruchu dosiahli približne 5,93 miliardy eur. Tým, že viaceré nízkonákladové letecké spoločnosti zaviedli priamu linku do niektorých väčších miest v Maroku, počet turistov neustále rastie. S aktívnou podporou aj kráľovskej rodiny by mal do roku 2020 ich počet prekročiť hranicu 20 miliónov.
Zdroj: Vladimíra Orgoňová
Mestská pauza v Marrákeši
Do Maroka sme pricestovali v období osláv 40. výročia zeleného pochodu. Vtedy státisíce neozbrojených Maročanov poslal kráľ Hassan II. proti španielskej armáde, aby získali naspäť sporné územie Západnej Sahary. Národná červená vlajka so zelenou päťcípou hviezdou nás sprevádzala všade.
Už z lietadla si možno všimnúť, že v minulosti bola základným stavebným materiálom pri budovaní asi najtypickejšieho marockého mesta Marrákeš červená hlina. Dokonca aj súčasné moderné budovy majú podobnú farbu. S údivom sme sledovali zasnežené kopce Veľkého Atlasu, ale napríklad aj strechy domov posiate satelitnými prijímačmi. V celom meste nenájdete budovu vyššiu ako 69 metrov.
Tak vysoká je totiž mešita Kutubia, ktorá patrí k jedným z najväčších na svete. Modliť sa tu môže až 25-tisíc moslimov. Nádherne zdobený minaret sa nedá prehliadnuť. Na území Maroka majú mešity štvorcový pôdorys, ktorý je znakom pôvodného berberského štýlu. Jediná kruhová mešita sa nachádza v pohorí Vysoký Atlas.
Mesto dýcha starobylou históriou, obchodom, kultúrou, ale najmä tým, čo ako cudzinci čakáme od Orientu. Túto atmosféru sme najlepšie precítili v starej opevnenej časti Medina. Prešli sme po najväčšom súku (trhu) v Maroku, kde predávajú všetko – od ovocia, kožených výrobkov, olejov, keramiky, farebných kobercov, látok a korenia až po živé zvieratá.
Za väčšinou výrobkov sa stále ešte ukrýva dokonalá ručná práca a remeselné zručnosti. Dohadovanie ceny je súčasťou obchodovania, ale ceny sú dosť nízke, takže v snahe podporiť miestnych sa nám dojednávať veľmi nechcelo. Milo nás prekvapil aj fakt, že predávajúci tu na rozdiel od iných arabských krajín nie sú priveľmi dotieraví.
Skutočne veľkým zážitkom bol aj večer na známom námestí Jamaa al Fna. Prekvapilo nás nielen svojou rozlohou, ale aj divokým rytmom života, ktorý sa tam začína v podvečerných hodinách a trvá až hlboko do noci. Videli sme množstvo hudobných skupín, akrobatov, tanečníkov, kúzelníkov, odfotili sa s opicou na pleci. Tí, ktorí mali odvahu, ochutnali mieste delikatesy, ako sú varené slimáky v korenenom náleve. Nám stačil len sladký marocký mätový čaj a pohár čerstvej šťavy z pomarančov, za ktorý sme zaplatili len pár centov.
Zdroj: Vladimíra Orgoňová
Botanický zázrak
V celom centre Marrákeša je nezvykle veľké množstvo zelene. Skutočná rajská záhrada je dielom francúzskeho záhradníka Jaquesa Majorella, ktorý uprostred horúceho a prašného mesta vybudoval botanický zázrak. Do záhrady roky umiestňoval botanické suveníry z ciest nielen po Afrike.
Po jeho smrti záhrada chátrala, až ju kúpil francúzsky módny návrhár Yves Saint Laurent, ktorý jej vrátil zašlú slávu. Dnes si v meste kupuje domy, hotely a obchody čoraz viac bohatých Európanov, ktorí uprednostňujú starobu v slnečnom Marrákeši pred nestálym európskym počasím a hlavne vyššími životnými nákladmi.
Vo veľkých mestách je dobré dopravné spojenie miestnou hromadnou dopravou, ktorá stojí jeden až dva dirhamy. Drahé nie sú ani taxíky. Domáci sa „prepravujú“ ešte aj na osloch. Pomerne nevšedný zážitok v arabskom svete sme mali z toho, keď sme si na ceste odchytili taxikára, ktorý nás odviezol na trh v Agadire, tam čakal dve hodiny a zaplatili sme mu obidve cesty až pri hoteli.
Zdroj: Vladimíra Orgoňová
Osvieženie v Essaouire
Naším ďalším cieľom bolo mesto Essaouira na pobreží Atlantiku. Cesta po diaľnici mala pôvodne trvať tri hodiny. Predĺžila sa nám však niekoľkými zástavkami. Po ceste funguje množstvo „manufaktúr“, ktoré predvádzajú ručnú výrobu arganového oleja a priamo tam ho aj predávajú.
Popri ceste rastú stromy arganovníkov. Majú husté tŕnité vetvy a malé zelené plody, ktoré spásajú kozy. Tie sa bez problémov dokážu vyšplhať aj na stromy. To sme ešte nevideli. Treba však pripomenúť, že je to aj pasca miestnych pasákov na turistov, od ktorých vyberajú za fotenie malý bakšiš. Vďační sú aj za desať dirhamov, čo je necelé euro.
Do Essaouiry sme tak dorazili až po piatich hodinách. Prehliadku mesta sme začali návštevou pôsobivých a zachovalých hradieb, ktoré stoja na mieste pôvodných niekoľkých pevností. Ich dramatickosť umocnila hmla, ktorá v poobedných hodinách padla na mesto. Neopakovateľné kúzlo má tunajší prístav, ktorý je plný drevených rybárskych lodí. Prekypuje životom, miestni sem chodia kupovať čerstvo nalovené sardinky a iné ryby.
Zdroj: Vladimíra Orgoňová
Znovuzrodený Agadir
Cestou lemujúcou pobrežie Atlantiku sme sa dostali do tretieho najväčšieho prístavu Maroka Agadir. Mesto dal vybudovať po zemetrasení, ktoré bolo v roku 1960, bývalý kráľ Hassan II. Brat súčasného, princ Rašíd, stavia golfové ihriská a letoviská nielen pri Stredozemnom mori, ale aj v Agadire.
Hlavná sezóna je júl a august, keď sú v Európe prázdniny, lebo najčastejšími návštevníkmi sú turisti z Francúzska, Nemecka či Anglicka. Z krajín bývalého východného bloku si Maroko prekvapujúco obľúbili najmä Poliaci. Počas zimy je obsadenosť hotelov v Agadire približne 60-percentná, kým v lete je niekedy problém zohnať voľnú izbu.
Cesta sa uskutočnila v spolupráci s CK Satur.
Zdroj: Vladimíra Orgoňová
Marocká mozaika
Mešity, domy, fontány, hrobky, tam všade možno nájsť najkrajšie marocké mozaiky. Marockí remeselníci sa inšpirovali rímskymi, ale začali vytvárať vlastné verzie. Najskôr v jednoduchých zemitých odtieňoch hnedej a bielej, ale v priebehu storočí rozšírili svoju paletu o červenú, žltú, zelenú, modrú a tyrkysovú.
V Maroku sa nachádza niekoľko výrobní mozaík, vyrábajú sa celkom iným spôsobom, ako je to napríklad na území Jordánska či Turecka. Tu sa to robí opačne. Najskôr si ručne nalámu kúsky a potom začnú skladať. Nemajú žiadnu predlohu, len nejaký tvar, napríklad obdĺžnik, a doň vkladajú kúsky bez toho, aby vedeli, ako to bude vyzerať. Zalejú to betónom, prevrátia a až potom sa ukáže, či sa nepomýlili.
Zdroj: Vladimíra Orgoňová
Tekuté marocké zlato
Arganový olej patrí medzi najvyhľadávanejší produkt, ktorý si turisti vozia z Maroka. Jeho výroba je pomerne náročná. Ženy sedia na zemi a rozbíjajú orechy kameňom. Surové jadrá potom lisujú na primitívnych lisoch.
Tento postup je pomalý a náročný. Samozrejme, že olej sa vyrába aj modernejšími spôsobmi, ale pre turistov je tento atraktívnejší. Okrem kozmetiky sa olej používa aj v gastronómii. Na výrobu jedlého sa orechy najskôr opražia, čím získava olej lepšiu orieškovú chuť.
Mäso a zelenina v jednom hrnci
Tajine je národné marocké jedlo, ktoré sa volá podľa nádoby, v ktorej sa varí. Je to hlinený hrniec rôznych veľkostí s kónickou pokrývkou, vďaka ktorej para steká naspäť. Korenené kúsky baraniny, kuracieho alebo jahňacieho mäsa, prípadne ryby sa so zeleninou dusia samostatne v tomto špeciálnom hrnci niekoľko hodín. Ako príloha sa podáva kuskus, ryža alebo zemiaky.
