Keď sa dostanú do podozrenia, že urobili niečo nenáležité, štátne orgány alebo verejní činitelia, tak sú povinní urobiť všetko pre to, aby preukázali svoju nevinu. Lebo pre nich platí prezumpcia viny.
Dôvod, prečo je to tak, je úplne zrejmý. Štátne orgány a verejní činitelia sú povinní konať vo verejnom záujme. Svoje povinnosti musia plniť v prospech občanov. Preto v každom konkrétnom prípade sú povinní presvedčivým spôsobom preukázať, že presne tak aj postupujú. Musia to urobiť vždy, keď o tom vznikne čo i len najmenšia pochybnosť. Napriek tomu, že ide o samozrejmosť, niektorí politici sa tvária, ako keby sa ich to netýkalo. Ako napríklad predseda strany Smer-SD.
Minulý týždeň, keď poslanec Daniel Lipšic dočítal návrh na odvolanie premiéra, Robert Fico vyhlásil, že navrhované odvolanie „je také absurdné a smiešne, že je pod našu úroveň v ňom pokračovať“. Po poznámke, že na ďalšie vystúpenia už čakať nebude, lebo má dôležitejšiu prácu, vyzval ministrov a poslancov Smeru, aby opustili rokovaciu sálu. Nie je v tejto súvislosti rozhodujúce, či zo strany premiéra išlo o prejav arogancie alebo slabosti a strachu, lebo v oboch prípadoch si ako šéf výkonnej moci nesplnil svoju psiu povinnosť. Odmietol skladať účty v prípade Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), hoci vzniklo dôvodné podozrenie, že vláda, ktorú vedie, nekonala vo verejnom záujme.
Zdroj: Danglár
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
Hoci v prejave Daniela Lipšica zazneli vyjadrenia, ktoré dotknuté osoby mohli vnímať ako urážlivé, nikoho, ani premiéra to nezbavilo povinnosti, aby vecne reagoval na konkrétne výhrady a tvrdenia, ktoré sa objavili vo vystúpení navrhovateľa i v ďalších prejavoch.
Aj predseda slovenskej vlády, tak ako nemecká kancelárka alebo britský ministerský predseda, je povinný meritórne v každom spornom prípade vysvetliť, prečo postup vlády prinesie občanom najväčší prospech. R. Fico to v prípade SPP neurobil, lebo ušiel pred hodenou rukavicou. Vyhol sa tak aj vystúpeniu poslanca Ivana Mikloša, ktoré bolo založené na faktoch, právnych dokumentoch a ich dôkladnej analýze. Iba na tom základe, že to hovorí I. Mikloš, nie je možné spochybniť záver, založený na silných argumentoch: „Vláda koná v rozpore s verejným záujmom a slúži záujmom finančných skupín.“
Premiér chcel tento záver „spochybniť“ tak, že utiekol pred serióznou a meritórnou rozpravou. Bol to útek, ktorým sa šéf výkonnej moci usvedčil, že sa previnil voči vlastným povinnostiam, ale aj voči občanom krajiny.
