Marián Janočko: Eximbanka nie je súperom komerčných bánk

Slovensko je jedným z najväčších svetových exportérov vzhľadom na HDP. S podporou exportu sa dá robiť viac, myslí si nový generálny riaditeľ štátnej eximbanky Marián Janočko. Do inštitúcie prichádza s víziou, ako rozšíriť produktové portfólio a počet klientov banky. Jeho hlavnou stratégiou je spolupráca s komerčnými bankami, na ktorej môžu participovať všetci. 

Koncom decembra minulého roka ste sa stali generálnym riaditeľom Eximbanky SR. Čo bolo dôvodom? 

Slovenská konsolidačná, ktorú som predtým viedol, takisto spadá pod ministerstvo financií a dosahovala viditeľne pozitívne výsledky. Keďže aj v eximbanke je priestor na zlepšenie, ponúkli mi, či by som neprijal túto pozíciu. 

V čom spočíval úspech Slovenskej konsolidačnej? 

Ako nové vedenie nás vymenovali koncom roka 2020. Naši predchodcovia pri plánovaní rozpočtu verejnej správy na rok 2021 odhadovali hospodársky výsledok inštitúcie niekde na úrovni 167-tisíc eur a na rok 2022 plánovali stratu 1,7 milióna eur. Naproti tomu sme dosiahli v roku 2021 hospodársky výsledok asi 2,2 milióna eur a v roku 2022 sme dosiahli zisk 4,3 milióna eur. Išlo o historicky najvyšší zisk, aký Slovenská konsolidačná vôbec mala, odkedy konsoliduje pohľadávky verejného sektora. 

Ako sa vám podarilo dosiahnuť tieto čísla? 

Bol to súbor opatrení. Uvediem iba niektoré. Od základov sme vybudovali profesionálne call centrum, prekopali sme „workflow“ posielania výziev a následné kroky s tým súvisiace. Oddelili sme konkurzy do separátneho odboru, kde sa právnici venujú iba tejto agende, a mnoho ďalších menších opatrení a nemalú sumu sme aj ušetrili okresaním nákladov. Ale podľa mňa budúce výsledky konsolidačnej najviac ovplyvní to, že sme spolu s Kempelenovým inštitútom inteligentných technológií, ktorý vedie profesorka Mária Bieliková, nasadili pilotný projekt vymáhania pohľadávok štátu pomocou umelej inteligencie. Myslím si, že je to unikátna inovácia v štátnej správe.

O čo v nej išlo? 

V krátkosti, Slovenská konsolidačná má údaje približne o troch miliónoch pohľadávok z minulosti, ktoré buď boli, alebo neboli vymožené. My sme tento veľký zdroj údajov využili na natrénovanie neurónovej siete, ktorá už po natrénovaní dokáže odhaliť vzory, pri ktorých parametroch a ich kombinácii sa pohľadávka vymôže a pri ktorých nie. Teraz keď k nám prichádzajú nové pohľadávky na vymáhanie, ich táto neurónová sieť vie zoradiť podľa pravdepodobnosti ich vymoženia a zamestnanci pri nich vykonávajú úkony podľa tejto prioritizácie. 

Je možné spraviť niečo podobné v iných štátnych firmách na Slovensku? 

Potenciál umelej inteligencie je obrovský. Firmy, ktoré majú veľa dát a nebudú využívať umelú inteligenciu, budú mať veľmi ťažkú budúcnosť. V súkromnej sfére to relevantní aktéri už vedia a pracujú na tom, ale štát je tu z podstaty svojho fungovania trochu pozadu. 

Išli ste do Slovenskej konsolidačnej s víziou, že to dokážete implementovať?

Keďže umelá inteligencia je mojím, nazvime to, koníčkom, tak áno. Bol som si vedomý, že tam existuje veľa dát, ktoré by sa dali užitočne využiť. 

Vidíte možnosti replikácie tohto modelu v eximbanke?

Určite áno, ale z hľadiska zoradenia priorít si myslím, že eximbanka potrebuje najprv posilniť svoje fundamenty vo forme ľudského kapitálu, vnútorných a vonkajších vzťahov, vnútorných procesov, dátovej kvality, bezpečnosti, produktového portfólia a iných. Až potom môžu prísť na rad tieto nástroje zlepšujúce efektívnosť. 

Okrem toho eximbanka nie je klasická retailová banka, ale sme skôr firemnou bankou. Máme len málo klientov a nepotrebujeme dáta vyhodnocovať na veľkom počte zákazníkov. Naši analytici aj naši obchodníci poznajú klienta naozaj dobre. Čiže tu je potenciál trochu menší, ale to vôbec neznamená, že neexistuje. 

Je eximbanka väčšia výzva, ako bola Slovenská konsolidačná?

Z hľadiska veľkosti ani nie, ale z hľadiska možností zlepšenia a vnútorného potenciálu má väčšie možnosti, ktoré sa dajú využiť.

Keď ste prišli na toto miesto, mali ste podobnú víziu, ako to bolo pri Slovenskej konsolidačnej?

Áno, ale keď sa človek stretáva s realitou a navníma prostredie, plány sa zreálňujú. V zásade platí, že pri každom prevzatí zodpovednosti za inštitúciu by sa mala v prvom rade definovať vízia a tomu by sa mali prispôsobovať konkrétne úlohy a ich prioritizácie. 

Ako vnímate realitu v Eximbanke SR? Je v súlade s tým, čo ste očakávali? 

Vidím tu veľký priestor na zlepšenie.

Ako to chcete dosiahnuť? 

Chceme zvýšiť angažovanosť banky v poistnej aj bankovej časti. K tomu ako prvý krok musíme optimalizovať vnútorné procesy, posilniť ľudský kapitál a štandardizovať vzťahy, aby sme mali základný fundament na rast. Druhým krokom je budovanie spoluprác, najmä s bankami, s exportno-kreditnými agentúrami okolitých štátov a so združeniami podnikateľov. Z týchto spoluprác nám najviac záleží na spolupráci s bankami, kde vidíme veľké množstvo win-win situácií a kde sa cítime k bankám komplementárni. Tretí krok je využitie plného potenciálu marketingu, tak ako v akejkoľvek inej banke. V eximbanke bol doteraz taký postoj, že my sme tu, a keď nejaký exportér potrebuje financovanie alebo poistenie, obráti sa na nás. Toto nastavenie treba zmeniť. Nemôžeme čakať na klientov. Predávame produkt.